AstraZeneca a jej vakcína sa dostali v posledných týždňoch pod drobnohľad. Vyskytli sa obavy z toho, že by mohla vyvolávať vznik krvných zrazenín a viacero štátov pozastavilo očkovanie touto vakcínou. AstraZeneca podozrenia po preverení 17 miliónov zaočkovaných v Európe a Veľkej Británii poprela, následne ju podržala aj Európska lieková agentúra (EMA). Ťažké časy sa však pre farmafirmu neskončili: nórski vedci prišli s tým, že ich výskum potvrdzuje vyššie uvedené obavy napriek vyhláseniam globálnych autorít. Akcie AstraZenecy tak naďalej ostávajú pod tlakom.
Medzi rekordných skokanov patria akcie firiem, ktoré vyvíjajú vakcíny
Obavy vystriedalo uistenie EMA a zneistenie zo strany Nórska
Ešte pred mesiacom sa akcie AstraZenecy na londýnskej burze (London Stock Exchange) obchodovali na úrovni 71 libier. Následne začiatkom marca 2021 po vzniknutí podozrení klesli na 67 libier. Po sérii vzostupov a pádov v posledných týždňoch sa v úvode minulého týždňa ich hodnota vyšplhala nad 72 GBP za akciu.
Zrekapitulujme si, čo sa postupne stalo.
Európska lieková agentúra, ktorá je na starom kontinente garantom bezpečnosti schvaľovaných liekov, vakcínu AstraZeneca v úvode minulého týždňa podporila, keď uviedla, že neexistujú dôkazy o tom, že by vakcína AstraZenecy mohla za krvné zrazeniny. EMA podčiarkla, že je naďalej pevne presvedčená o prínosoch tejto očkovacej látky. Pri 37 hláseniach prípadov krvných zrazenín, ktoré jej boli doručené, upozornila agentúra na to, že klinické skúšky nijako nenaznačili súvislosť a netreba zabúdať na to, že tromboembolické príhody sa vyskytujú ročne v Európskej únii u tisícok ľudí. Na podporu EMA reagovali akcie AstraZeneca posilnením.
Koncom minulého týždňa však prišlo Nórsko s informáciou, že jeho vedci pri vlastnom výskume pozorovali silnú imunitnú reakciu ľudí zaočkovaných vakcínou AstraZeneca a vytvorenie krvných zrazenín, čím vyvracia dovtedajšie tvrdenia spoločnosti. „Sme presvedčení, že je dôležité to oznámiť a že sme našli správny vysvetľujúci model,“ vyjadril sa pre médiá hlavný lekár Univerzitnej nemocnice v Osle Pal André Holme. Nórsko je súčasťou skupiny štátov, ktoré dočasne pozastavili očkovanie vakcínou AstraZenecy. Do tejto skupiny patrilo nemálo ďalších krajín EÚ, konkrétne Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko, Slovinsko, Dánsko, Lotyšsko, Island, Bulharsko, Írsko a Švédsko, ktoré do preverovania bezpečnosti vakcíny zapojilo aj vlastnú liekovú agentúru. Po správe od EMA očkovanie zatiaľ obnovili Taliansko, Francúzsko a Nemecko.
WHO aj Boris Johnson vakcínu podporili
Medzi podporovateľov vakcíny patrí aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá sa odvoláva na vyjadrenie Globálneho poradného výboru pre bezpečnosť vakcín, ktorý v súvislosti s posledným vývojom tiež zasadal minulý týždeň. WHO hovorí, že výhody vakcíny jasne prevažujú nad rizikami. Minulý piatok sa nechal touto vakcínou zaočkovať britský premiér Boris Johnson, ktorý tak chcel verejnosť uistiť o bezpečnosti očkovacej látky. AstraZeneca má totiž vo Veľkej Británii špeciálnu pozíciu, keďže má najväčší podiel na rýchlo pokračujúcej zaočkovanosti britskej verejnosti.
Hospodárenie AstraZenecy predaj vakcíny neovplyvňuje
Je logické, že sa akcie AstraZenecy pod tlakom striedajúcich sa signálov v druhej polovici minulého týždňa ocitli v miernom poklese. Keď sa však pozrieme na výkonnosť akcií v ročnom a päťročnom horizonte, ich hodnota sa aj napriek tomu stále pohybuje v zelených číslach.
Je otázne, čo bude s akciami AstraZeneca ďalej. Ak sa po sérii uistení o bezpečnosti vakcíny zo strany kľúčových autorít situácia upokojí a k očkovaniu sa vrátia aj ďalšie štáty, akcie firmy dostanú pozitívny impulz k ďalšiemu rastu. Naopak, ak by prišli ďalšie dôvodné podozrenia, videli by sme pravdepodobne nielen ďalší pokles hodnoty, ale aj prípadné rušenie objednávok jednotlivých európskych štátov. A to až do momentu, kým spoločnosť jednoznačne a nanovo nepreukáže bezpečnosť svojho výrobku. Takéto kroky by mohli prepad akcií výrazne prehĺbiť.
Netreba však zabúdať ani na to, že AstraZeneca nie je zďaleka len výrobcom vakcíny. Navyše, ani prípadné zastavenie dodávok nebude mať negatívny dopad na reálne príjmy AstraZenecy, keďže vakcínu nepredáva počas pandémie so ziskom. Hospodárske výsledky firmy tak závisia výlučne od predaja ďalších liekov, ktoré AstraZeneca vyrába.
- Olívia Lacenová
Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
