S cieľom dať politiku bokom a rokovať v kontexte ekonomických záujmov, sa v Bratislave zišli podnikatelia z Vyšehradskej štvorky, ktorá už roky prechádza krízou identity. Lídri biznisu, vládni predstavitelia a odborníci sa zaoberali najaktuálnejšími ekonomickými témami.
Viac ako dve stovky zástupcov rôznych firiem venovalo pozornosť panelovým diskusiám na témy energetiky, bezpečnostnej krízy, post-pandemickej obnovy či internacionalizácie V4. Leitmotívom konferencie bolo zjednotenie V4 prostredníctvom biznisu a riešenia najväčších problémov súčasnosti „zdola od biznisu, hore k politikom“.
Dva dni po úspešnom samite, kedy sa zišli prezidenti štyroch krajín v Bratislave, podnikateľské asociácie zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska podpísali deklaráciu, v ktorej žiadajú konkrétne a akčné riešenia zo strany národných vlád s cieľom minimalizovať dopady súčasných kríz na podnikateľský sektor. Počas jednotlivých diskusií niekoľkokrát zaznelo, že európske vlády opakujú chyby z minulosti, a tak ako sa bezhlavo hrnuli do zelenej ekonomiky a dekarbonizácie, takisto tvrdohlavo a reaktívne pristupujú k energetickej kríze, ktorej momentálne čelíme. Vypínanie pecí a odstavovanie kľúčových odvetví európskeho priemyslu na pozadí nemeckého 200 miliardového záchranného balíka pre domácu ekonomiku vráža iba ďalší klin do jednoty EÚ a vytvára dojem neistoty z blízkej budúcnosti ohľadom nadchádzajúcej zimy.
Post-pandemická obnova a s ňou súvisiace ambiciózne národné plány na podporu ekonomík už ako keby ani neexistovali, miliardy tečú na podporu vojnou zmietanej Ukrajiny a významné investície idú do zbrojenia a obranného priemyslu. Téme povojnovej rekonštrukcie Ukrajiny a zapojenia ekonomík V4 bol venovaný aj okrúhly stôl na okraj konferencie, za účasti zástupcov ukrajinskej ambasády ako aj predstaviteľov mestského zastupiteľstva Charkova.
Záver dňa bol venovaný debate o medzinárodnom imidži V4, ktorý zažíva svoje vzletné obdobia a pády ako na pravidelnej sínusoide. Profesor Simon Anholt z Veľkej Británie sa účastníkom konferencie prihovoril s apelom na budovanie pozitívneho brandingu prostredníctvom osvojenia si tém, ktoré sú prospešné tak pre domáce ekonomiky ako aj pre globálny svet cez koncept „dobrého suseda“ v spolunažívaní jednotlivých krajín.
Prepojenie politiky a ekonomiky prostredníctvom zmeny zdola kulminovalo v panelovej diskusii vládnych predstaviteľov, ktorí mali možnosť reagovať na diskutované témy počas konferencie ako aj na výzvu súkromného sektora spísanú v rámci Visegrad 4 Business Deklarácie.
Bez ohľadu na komplikované obdobie a nesúlad vlád Vyšehradskej štvorky v niektorých témach, konferencia Visegrad 4 Business, jasne dokázala, že spolupráca V4 pretrvá a že je možné diskutovať o náročných témach nielen na úrovni vlád tzv. G2G, ale že si počas jedného podujatia podajú ruky a vymenia názory predstavitelia súkromného sektora, finančných inštitúcií a štátu s cieľom hľadať synergie a spoločné riešenia. Koniec koncov, ekonomický potenciál V4 dokazuje nielen veľkosť obchodnej výmeny s Nemeckom, ktorý presahuje vzájomný obrat Nemecka s Francúzskom, ale aj Deutsche Welle nedávno citovalo: „...keby bola V4 jeden štát bola by to piata najväčšia ekonomika v Európe a dvanásta na svete. Z pohľadu zahraničného obchodu sú tieto čísla ešte impresívnejšie, kedy V4 obsadzuje štvrté miesto v EÚ, piate v Európe a ôsme celosvetovo.“
- Lukáš Parízek (35)
Titul získal na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v roku 2012. Po návrate na Slovensko pôsobil v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a neskôr ako štátny poradca na ministerstve obrany. V rámci pôsobenia v štátnej správe sa stal v roku 2016 štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, kde mal na starosti najmä bilaterálnu agendu s krajinami mimo Európskej únie, ekonomickú diplomaciu či rozvojovú pomoc. Od apríla 2020 pôsobí ako predseda Rady slovenských exportérov.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
