Aj keď prechodné obdobie, počas ktorého sa mali dohodnúť podmienky odchodu Británie z EÚ, uplynie až koncom roka, britský premiér si v svojom kalendári poznamenal ako kľúčový dátum 15. októbra. Dovtedy mala byť podľa Johnsona uzavretá dohoda alebo aspoň jasná perspektíva ukončenia rokovaní.
V opačnom prípade, čiže bez primeraného pokroku, nemalo podľa Johnsona zmysel pokračovať v rozhovoroch. Z tejto perspektívy by sme mohli povedať, že brexitové rokovania stroskotali.
Stroskotajú rokovania skutočne na rybách?
Reálne však ešte nie sme tak ďaleko. Obe strany dávajú dohode čas ešte do konca mesiaca. Zatiaľ to však na posun nevyzerá. Podľa vyjadrenia Davida Frosta, hlavného britského vyjednávača pre brexit, sa posledné rokovanie skončilo sklamaním. Britskí predstavitelia po samite hovorili, že „atmosféra nebola dobrá“ a že premiér Johnson je nastavený na tvrdý brexit bez uzatvorenia dohody.
Najväčšia výzva: ako absorbovať dvojnásobný objem európskych peňazí
Briti kritizujú slabú flexibilitu Európskej únie. Tá sa snaží v rokovaniach o budúcich vzťahoch udržať si prístup do britských vôd, ako aj existujúce práva na lov viac ako 70 druhov rýb na námorných hraniciach medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Do konca rokovania zostávajú už len dva týždne a bude to pravdepodobne otázka rybolovu, ktorá rozhodne.
Británia však zatiaľ nesignalizuje žiadnu ochotu k ústupkom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil ochotu rokovať v otázke rybolovu vyjadrením, že hľadá „dobrý kompromis“. Zároveň však povedal, že nedovolí obetovať tento sektor. Kancelárka Angela Merkelová, rovnako ako vedúci predstavitelia EÚ, vo vyhlásení opätovne zopakovala zmierlivé slová, že „Únia chce mať čo najužšie partnerstvo so Spojeným kráľovstvom“.
Intel je dnes podhodnotený. A teda má jasný investičný potenciál
Každopádne, na konci októbra sa s vysokou pravdepodobnosťou dozvieme, či pôjde o „soft“ alebo „hard“ brexit. Výsledok bude mať vplyv na ročný obchod v hodnote 900 miliárd dolárov, ako aj na dodávateľské reťazce po celej Európe i mimo nej.
Brexit zhoršuje následky koronakrízy
Británia dnes trpí druhou vlnou pandémie koronavírusu. Vláda od polnoci na utorok reaguje sprísnením obmedzení. V praxi sa ľudia nebudú môcť stretnúť s nikým cudzím, s kým nežijú v spoločnej domácnosti. To je stav podobný lockdownu z prvej vlny. Problémom nie sú ani tak samotné čísla nakazených ako preplnené nemocnice pre nedostatok personálu. A to je následok brexitu. Ten totiž prinútil množstvo zdravotných sestier odísť z ostrovov naspäť do Európskej únie. Aj to je časť ceny, ktorú dnes Británia za brexit platí.
Kto najviac získal na delení akcií Tesly a Apple?
Sledovať postup v rokovaniach bude bezpochyby zaujímavé. Stále viac sa totiž ukazuje, že Briti si s vysokou pravdepodobnosťou neuvedomujú, že v tomto vzťahu ťahajú za kratší koniec. Avšak kým sa podoba brexitu finálne spečatí, bude každá správa s odkazom na brexit aj naďalej vyvolávať turbulentný pohyb kurzu britskej libry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
- Lukáš Baloga
Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.
