Plynová vojna v EÚ: Prečo krajiny bojujú za najhoršie riešenie a Nemecko všetkých blokuje

Na piatkovom summite EÚ sa hľadalo riešenie, ako znížiť vysoké ceny plynu a elektrickej energie. Hlavným konceptom riešenia bol mechanizmus zastropovanie cien plynu. Španielska ministerka energetiky Teresa Riberaová v rozhovore pre agentúru Reuters povedala, že odporcovia plynového stropu musia akceptovať, že Európa čelí „katastrofe“. Na jej stranu sa postavilo 24 krajín.

Proti však boli tri – Nemecko, Holandsko a Dánsko. Tie blokujú dohodu a apelujú na nezmyselnosť zastropovania cien zemného plynu – riešenia, ktoré vehementne podporuje aj Slovensko.

Riziká cenového stropu

Pre každého ekonóma je zrejmé, že zastropovanie cien je kontraproduktívne riešenie. Súčasná ponuka plynu je neelastická – s cenou sa zmení iba málo. Je to dopyt, ktorý vrtí cenou.

Ak by sa cena zastropovala, klesla by pre všetkých – domácnosti, inštitúcie aj firmy. To by bol signál, aby sa ho začalo spotrebovávať viac. Ponuka sa však nafúknuť nedá. Znamenalo by to, že vlády by museli na plyn zaviesť prídelový systém. Politici by tak rozhodovali o tom, kto plyn dostane a kto nie.

Zároveň by sa znížila odmena výrobcov a predajcov plynu, najmä zahraničných LNG dodávateľov. Tí by znížili ponuku a Európa by mala plynu ešte menej, no dopyt by bol vyšší. Vyšší dopyt sa potvrdil aj v Španielsku, kde sa ceny plynu pred niekoľkými mesiacmi zastropovali.

Podľa agentúry Reuters tieto obavy zdieľa aj Európska komisia. Na základe dokumentov, ktoré spravodajská agentúra videla, by plynový strop narušil toku plynu medzi Európou a zahraničím, ako aj vo vnútri samotnej Európskej únie. Krajiny by sa snažili ukoristiť si tak veľa plynu pre seba, ako by sa dalo, no zahraniční dodávatelia by váhali s dodávkami za nižšiu cenu.

Otázkou potom je, prečo drvivá väčšina krajín podporuje zavedenie stropu na zemný plyn? Odpoveď je jednoduchá.

Vojna s Nemeckom