Ak sa o nejakom nápade dlho rozprávate len s ľuďmi zo svojej sociálnej bubliny, môže sa stať, že v ňom prehliadnete aj očividné trhliny. Vedeli by o tom rozprávať ľudia s vlastnými biznisovými ideami. Do tejto kategórie spadá aj vládny plán na celoplošné testovanie, ktorý vznikal v tajnosti a v úzkom kruhu ľudí. A má v sebe toľko dier, že by nebolo žiadnou hanbou, keby si ho vláda ešte rozmyslela.

V niečom to pripomína jarný Matovičov nápad s „blackoutom“. Z oboch cítiť snahu o hľadanie rýchleho a jednorazového riešenia. Aj teraz je v tom kus ega a snaha byť v niečom svetový. A znovu vidíme naivnú vieru, že ak sa to podarí a naozaj pretestujeme celé Slovensko, všetko bude dobré, porazíme vírus a vrátime sa k normálu. Lenže aj keby sme našli posledného nakazeného, pandémia sa po uvoľnení opatrení o niekoľko týždňov v plnej sile vráti, pretože na ňu budeme pripravení rovnako zle ako teraz.

Celoplošné testovanie má niekoľko slabých miest. Prvým je spoľahlivosť antigénových testov, ktorá je podstatne nižšia ako pri PCR testoch. Aj sám premiér priznáva, že bude úspech, ak sa podarí zachytiť 30 percent pozitívnych prípadov a väčšinu superšíriteľov. Pokiaľ teda v sebe máte vírus, stále máte len tretinovú šancu, že to celoplošné testovanie odhalí.

Po druhé to zatiaľ nevyzerá tak, že by testovanie malo byť povinné. Aj referendum je dobrovoľné a len raz v celej našej histórii k nemu prišla aspoň polovica ľudí. Otestovať sa prídu zrejme len tí, ktorí celú pandémiu berú vážne, nosia rúško a vyhýbajú sa ľuďom, čiže je medzi nimi menej infikovaných než vo zvyšku populácie.

A, samozrejme, sú tu veľké otázniky spojené s logistikou a bezpečnosťou.

Pre vládu bude jednoduché prezentovať celoplošné testovanie ako úspech. Aj keď sa podarí zachytiť a izolovať len niekoľko tisícok skrytých prípadov, pomôžeme si tým a získame dodatočný čas. No vojnu proti pandémii tým nevyhráme.

Táto vláda sa snaží každé rozhodnutie prezentovať ako to jediné, čo sa v danej chvíli dá urobiť. Buď celoplošne otestovať, alebo lockdown, hovorí premiér. Ale nemôžeme tých trinásť miliónov testov využiť radšej na vytvorenie nejakého dlhodobého systému vyhľadávania ohnísk? Napríklad pretestujme najhoršie regióny alebo pracovníkov v prvej línii, domovy sociálnych služieb či školy, prípadne robme náhodné testovania v tých regiónoch, kde stúpajú čísla. To znie ako dlhodobé riešenie.