Platformizácia slovenského parlamentu. Politická scéna degraduje, obeťou je volič

Život priemerného zákonodarcu slovenského parlamentu nie je len o stlačení správnych tlačidiel a účasti na výboroch. Občas sa stáva, že na programe dňa je aj nejaká intriga, prípadne poslanecká rošáda. Vtedy sa musia v centrálach strán vyťahovať kalkulačky. Poslanecké transfery, najmä tie koordinované, dokážu efektívne nabúrať politické status quo.

Veľa by o tom vedela porozprávať ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Tá v stredu postavila definitívnu bodku za relevanciou subjektu, ktorý pri svojom vzniku mal premiérske ambície. Odchod šiestich poslancov do saskárskeho exilu sprevádzala oslavná, no zároveň veľmi ošemetná atmosféra.

Krásne znejúce slová o perfektných medziľudských vzťahoch, spoločnom hodnotovom základe a koaličnej stabilite vyrušil jeden zásadný element. Pakt Sulík-Kolíková je neúplný. Kolíkovci sa síce pridajú do poslaneckého klubu SaS a samotná ministerka bude v tíme Sulíkových ministrov, na oplátku si však zachovajú autonómiu v rámci platformy.

Čím bude táto platforma? Nikto nevie. Zatiaľ poznáme len jej meno – Za spravodlivé Slovensko. Vieme aj to, že nejde o ďalšiu politickú stranu. Pokiaľ hlavnej aktérke tohto plánu išlo o vytvorenie a následnú propagáciu prípadného predvolebného sloganu v štýle kandidátov SaS, urobila skvelú prácu. Na mieste je však potom otázka, načo je vlastne táto hra na platformy?

Manželstvo z rozumu

Napriek deklaráciám oboch strán o spoločných liberálnych hodnotách je zrejmé, že stredajšia tlačová konferencia sa niesla predovšetkým v duchu politického pragmatizmu. Akékoľvek silné priateľstvá by sa za posledný rok medzi jednotlivými poslancami vytvorili, nič neprekoná provinčnosť politických lídrov viac ako spoločný nepriateľ.