Ihneď po tom, čo Európska komisia prišla s plánom obnovy, začali jednotlivé členské štáty kresliť scenára ako alokované finančné prostriedky investujú. Slovensko, a iste i ďalšie štáty riešili, ako finančné prostriedky vôbec minú. Slovo efektívne sa zo slovníka, ktorý sa používa pri pláne obnovy v zdravotníctve, vytratilo hneď na začiatku.
Rok a pol sa premrhali diskusiou o tom, či budú môcť finančné prostriedky z plánu obnovy čerpať všetky nemocnice alebo na nich dosiahnu len tie štátne. Tlak etatistov prezlečených za stredopravé strany na to, aby financie mohli čerpať výhradne štátne nemocnice, bol značný a nebyť toho, že sa Asociácia nemocníc Slovenska obrátila priamo na Európsku komisiu, tak by sa ich sen zmenil na realitu.
Prvého júla minulého roka vláda rozhodla, že z financií z plánu obnovy postaví nemocnicu Rázsochy a nemocnicu v Martine. Neobťažovala sa zaoberať vysvetlením, prečo bude stavať práve tieto dve nemocnice, no racionalita a analýzy musia ísť zvyčajne bokom v prípade, ak akúkoľvek stavbu označí za národný záujem.
Po menej ako roku sa ukázalo, že tieto projekty nie sú realizovateľné. V prípade nemocnice Rázsochy v princípe celý sektor upozorňoval na to, že neexistuje ani len teoretická šanca, že by sa tak veľká nemocnica stihla postaviť do konca druhého kvartálu 2026, do kedy sa prostriedky z plánu obnovy musia vyčerpať. Najväčším nepriateľom etatistov je ich schopnosť realizovať väčšie projekty.
Posledným politikom, ktorý ešte koncom mája vyhlasoval, že v súvislosti s Rázsochami ide všetko podľa plánu, bol Eduard Heger. Až potom, ako situácia praskla, oznámil, že, bol to dobrý plán, ale nie všetko sa podarí podľa plánu“.
Martinskej nemocnici – rovnako štátnej - sa pre zmenu do súťaže o zhotoviteľa stavby neprihlásil nikto kvôli časovej tiesni i kvôli podhodnotenej výške alokovaných prostriedkov, ktoré boli určené na výstavbu nemocnice.
Oba projekty štátnych nemocníc teda zlyhali. Vláda sa preto rozhodla, že uvoľnené finančné prostriedky presunie na rekonštrukcie alebo výstavbu iných nemocníc resp. pavilónov nemocníc. Vzhľadom na to, že sa ani jedna zo štátnych nemocníc nestihne stavať podľa plánu, dalo by sa očakávať, že budú môcť uvoľnené finančné prostriedky čerpať všetky nemocnice bez ohľadu na vlastnícku štruktúru.
Vzhľadom na časovú tieseň by bolo rovnako logické, ak by vláda vypočula apel Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá vyzýva vládu, aby pri prerozdelení peňazí z plánu obnovy prihliadala na skutočnú realizovateľnosť projektov, nie na vlastníka.
Kľúč, akým sa finančné prostriedky rozložia, je však v dokonalom rozpore s elementárnym kontaktom s realitou ako i v rozpore so skúsenosťami, ktoré má štát s výstavbou nemocníc. Všetky uvoľnené finančné prostriedky, ktoré mali putovať na štátne nemocnice Rázsochy a Martin, pôjdu opäť výhradne na štátne nemocnice. Pre etatistov je totiž akékoľvek zlyhanie štátu príležitosťou presadzovať viac štátnych riešení.
Na vine pri Rázsochách (v omnoho menšej miere pri Martine) je podľa centrálnych plánovačov ktokoľvek len nie štát a politici, ktorí za každú cenu pretláčali projekt Rázsoch a to napriek tomu, že bol od úplného začiatku nerealizovateľný.
Druhú šancu tak dostanú štátne nemocnice v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici (Sever a Juh), Detská fakultná nemocnica v Košiciach či Národný ústav detských chorôb v Bratislave. Rovnako nemocnica v Martine. Zvyšné nemocnice na tieto finančné prostriedky nedosiahnu, zrejme preto, že klienti nemocníc, ktoré nevlastní štát, sú klientmi druhej kategórie.
