Pellegrini sa búri v správny moment. Ako kariérny politik si mohol dovoliť čakať

Celé dva roky musel Peter Pellegrini ako predseda vlády čeliť posmeškom verejnosti za to, ako s ním jeho stranícky predseda zametá. Fico nemal problém o ňom verejne hovoriť ako o svojom podriadenom.

Aj keď sa občas medzi týmito pánmi objavil nejaký konflikt, Pellegrini sa vždy podriadil, zrejme len pre väčšie kolektívne stranícke dobro. Mnohí komentátori tomu nerozumeli. Veď ako premiér sa stal prakticky okamžite najpopulárnejším straníckym politikom a zdalo sa nelogické, prečo tento politický kapitál nepremení v líderstvo v strane.

Pellegrini namiesto toho vyčkával. Čas mu hral do kariet. Kým jeho popularita postupne rástla, Ficova aura mizla. Kým jednému pomáhala funkcia predsedu vlády a široký mediálny priestor s ňou spojený, druhému škodili odhalenia z Kočnerovej Threemy a čoraz neprijateľnejšie koketovanie s najtemnejšími politickými silami.

Fico sa možno aj Pellegriniho rastúcej popularity obával, ale zároveň si uvedomoval, že ju potrebuje, aby strana Smer naďalej ostala politicky relevantná a pri moci. Veľká časť voličov nakoniec uverila predvolebnej kampaňovej rozprávke o novom Smere a sociálni demokrati uhrali vo voľbách vzhľadom na očakávania prekvapivo dobrý výsledok.

Kariérni politici

Málokto dokázal urobiť v slovenskej politike raketovú kariéru a udržať sa aj na vrchole dlhšie ako jedno volebné obdobie. Zdá sa, akoby politici museli pre úspech najskôr dozrieť, etablovať sa. Aj posledné voľby boli víťazstvom skôr staršej generácie politikov, do ktorej sa už radí aj Matovič, Sulík či Pellegrini. Posledný z nich je v politike dokonca najdlhšie.