Pčolinského pád: Je načase začať uvažovať o zrušení SIS

Slovensko sa vo štvrtok dočkalo prvého hmatateľného dôkazu o rozviazaných rukách polície. Informácia o zadržaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a tieňového nominanta hnutia Sme rodina Vladimíra Pčolinského otriasla krajinou. Nominant vlády, ktorej jediným spojivom je boj s korupciou, čelí podozreniu z prijímania úplatkov.

Na Vladimíra Pčolinského, podobne ako na iných podozrivých, sa však naďalej uplatňuje prezumpcia neviny a právo na obhajobu. Pachuť rozkladu tajných služieb prinášajú aj medializované podozrenia, že informácie o údajnom úplatku pochádzajú od obvineného námestníka SIS Borisa Beňu.

Prístup k informáciám znamená prístup k obrovskej politickej moci

Mnohí v politickom a mediálnom priestore sa teraz venujú otázke rozviazaných rúk polície a prokuratúry, ale aj politickým väzbám V. Pčolinského s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom v pozadí. Je nevyhnutné začať sa venovať myšlienke, ktorá bola na Slovensku dlhé roky tabu – zrušením Slovenskej informačnej služby.

Udalosti posledných mesiacov potvrdzujú už roky známe verejné tajomstvo. Slovenská informačná služba je prehnitou inštitúciou, ktorá si vďaka banditským technikám a obchodovaniu s informáciami dokázala vybudovať paralelný štát v štáte. To nevymyslíš, to je Slovensko. Alebo Rusko. Alebo Ukrajina.

Kšeftovanie s národnou bezpečnosťou

Masívne zneužívanie právomocí nie je pre funkcionárov SIS žiadnou novinkou. Paušál za ochranu pred vyšetrovaním, sledovanie ľudí na objednávku, odposluchový servis alebo aj priame vyhrážky. Nič z toho nie je slovenským tajným službám cudzie.

Niet divu, že v najväčších kauzách súčasnosti figurujú ľudia z okolia Slovenskej informačnej služby. Divoké 90. roky sa skončili, no metódy a kádre z čias socializmu prežijú aj atómovú vojnu. Prístup k informáciám znamená prístup k obrovskej politickej moci. Na tom sa nič nezmenilo.