Pandémia uvrhne do chudoby 60 miliónov ľudí na svete a takmer 700- tisíc na Slovensku

Čiastočný lockdown, ktorý si zvolili viaceré európske krajiny, má výrazné dosahy na ekonomiku. V dôsledku toho mnohí živnostníci ukončujú činnosť, obchodníci zatvárajú prevádzky, ľudia prichádzajú o prácu. Podľa aktuálnych odhadov Svetovej banky môže v dôsledku pandémie koronavírusu upadnúť do chudoby celosvetovo až 60 miliónov ľudí.

Na Slovensku je aktuálne zhruba 12 percent rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640- tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 853 eur mesačne.

Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine. Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní, a to až dve tretiny zo všetkých. Iba 9 percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti, nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.

V prípade všetkých krajín, najviac ohrozené sú rozvojové štáty a tie, ktoré majú už teraz väčšinu obyvateľstva s nízkymi či strednými príjmami. Subsaharská Afrika bola spočiatku zasiahnutá vírusom relatívne menej ako zvyšok sveta, avšak práve to je región, kde by v dôsledku pandémie koronavírusu mohlo upadnúť do chudoby ďalších 23 miliónov ľudí. Väčšia chudoba postihne aj Európu vrátane Slovenska, kde v prípade materiálnej deprivácie hovoríme o náraste počtu ľudí v tejto kategórii z aktuálnych 430- tisíc na niečo okolo 450- tisíc.

Ani dovolenka, ani mäso

Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek.

Aktuálne na Slovensku až vyše polovica jednorodičovských domácností a viac ako tretina domácností s tromi a viac deťmi nedokázala čeliť neočakávaným výdavkom. Dovoliť si každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu si nemôže 30,2 percenta jednorodičovských domácností a 24 percent domácností s tromi a viac deťmi.

Po kríze, najmä v roku 2010, počet ľudí ohrozených chudobou výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, sa  v mnohých segmentoch zastavená ekonomika určite podpíše pod nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne ľudí.

Podľa definície chudoby, ktorú určila Európska komisia, majú ľudia spadajúci do tejto kategórie v porovnaní s ostatnými obyvateľmi domovského regiónu či štátu také nízke príjmy a životnú úroveň, že majú problémy so zapojením do bežných ekonomických, sociálnych a kultúrnych aktivít. Rizikom chudoby sú podľa únijných štatistikov ohrození ľudia zarábajúci menej než 60 percent mediánového príjmu.

Dávky veľmi nepomáhajú

Len tretina ľudí na Slovensku, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, sa vďaka nim dostáva mimo pásma chudoby. Až dve tretiny v ňom naďalej zostávajú. Odhaduje sa, že sociálne transfery vedú k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako „osôb ohrozených chudobou“ v Európskej únii asi o tretinu (32,4 percenta). Od roku 2010 sa toto číslo v každom roku znižovalo, pred desiatimi rokmi bolo na úrovni takmer 37 percent. Do týchto výpočtov sa nezarátavajú dôchodky.

Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (o 57 percent) či Dánsku (51 percent). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje len o zhruba 25 percent, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 percent) a Rumunsku (17 percent). V priemere je 17 percent Európanov pod hranicou chudoby napriek poberaniu sociálnych dávok a príspevkov.

Spamätávať sa budeme desaťročie

Aj keď príčiny súčasnej krízy sú iné ako v roku 2009, dôsledky budú bolestivejšie. Podľa neziskovej organizácie Oxfam najchudobnejší ľudia na svete sa z pandémie môžu zotavovať viac ako desaťročie. Neziskovka vyzýva vlády, aby zvážili dane pre superbohatých. Bezprecedentná podpora vlád pre ich ekonomiky viedla k rozmachu na trhoch s akciami, ktorý zvýšil miliardárske bohatstvo, zatiaľ čo reálna ekonomika čelí najhlbšej recesii za posledné desaťročia.

Zlúčené bohatstvo desiatich najbohatších ľudí sveta sa počas pandémie koronavírusu zvýšilo o 540 miliárd dolárov. To je podľa neziskovky dosť na to, aby sa zabránilo všetkým ľuďom na svete upadnúť do chudoby v dôsledku vírusu a zaplatila vakcína pre všetkých.

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora