Na európskom pracovnom trhu kvôli pandémii koronavírusu viac strádali muži ako ženy. Mnoho členských štátov Európskej únie zaviedlo opatrenia ako kratší pracovný čas alebo finančnú podporu podnikom s cieľom utlmiť vplyv krízy na zamestnanosť. To vlani pomohlo do istej miery obmedziť hromadné prepúšťanie.
Nie však úplne. V rámci 27 krajín Únie prišlo o prácu viac mužov ako žien. Koncom minulého roka bolo zamestnaných 188,7 milióna ľudí, resp. 72,6 percenta z celkovej populácie EÚ vo veku 20 – 64 rokov v porovnaní so 191,4 miliónmi, resp. 73,2 percenta v roku 2019. Zamestnanosť mužov v EÚ sa od začiatku vypuknutia pandémie znížila o 1,7 milióna, čo predstavuje pokles miery zamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu, zatiaľ čo zamestnanosť žien klesla o jeden milión a zníženie ich miery zamestnanosti predstavuje 0,4 percentuálneho bodu.
Takmer všetky členské štáty EÚ, s výnimkou Poľska, Luxemburska, Malty a Grécka, zaznamenali pokles miery zamestnanosti od začiatku pandémie, pričom pokles o viac ako 2 percentuálne body bol zaznamenaný v Španielsku, Estónsku a Litve. Výrazne sa do popredia dostalo zamestnávanie na tzv. dočasné zmluvy, ktoré predstavovali 10,6 percenta z celkovej zamestnanosti v EÚ v roku 2020. Od začiatku vypuknutia pandémie sa dočasné zamestnávanie dostalo výrazne do popredia, pričom zamestnankyne majú vyšší podiel týchto zmlúv ako ich kolegovia.
Nevýhody žien
Globálne sú na tom počas pandémie zle mladé ženy s nižším príjmom, ktoré vo väčšine nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov. Ženy sú takisto menej pripravené na transformáciu pracovného trhu, ktorá si vyžaduje viac digitálnych zručností. Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 percent mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.
Opačná situácia so zamestnaním je na Slovensku, kde počas krízy strádali viac ženy ako muži. Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia však výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o deti, im okresávajú financie.
Pokles zamestnanosti žien na Slovensku je na úrovni 1,9 percentuálneho bodu, pričom platy žien sa od začiatku pandémie znížili o viac ako 7,5 percenta.
Problém nízkopríjmových skupín
Počas pandémie pribudlo aj tých, ktorí sa dostali na hranicu minimálnej mzdy ( v roku 2021 je na úrovni 623 eur v hrubom). Aktuálne je ľudí poberajúcich minimálku viac ako 218-tisíc.
Nízkopríjmové skupiny utrpeli koronakrízou najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre. Ľudia, ktorí pracujú za minimálku, majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personále (25 percent), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 percent), v kultúre (16 percent), osobných službách (16 percent), poľnohospodárstve (15 percent) a maloobchode (13 percent). Okresávanie platov na Slovensku spôsobilo, že sa do tejto platovo ohodnotenej kategórie prepadlo viac ľudí.
Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca. Predstavuje 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda je v roku 2021 vo výške 3,580 eura. Slovenská minimálka je štrnásta najnižšia v rámci 27 krajín Európskej únii.
V krízovom roku 2009 nevedelo vykryť nečakané výdavky takmer 40 percent ľudí. Kým za posledné roky sa tento podiel znížil k 35 percentám, aktuálne sa do tejto kategórie prepadáva čoraz viac ľudí. Nie sú pripravení na krízové momenty, ako je napríklad úraz a dlhodobejšia PN, strata zamestnania alebo len jednoducho nečakaná nutná oprava auta či práčky. Z finančného hľadiska sa na to nevedia pripravovať ani dlhodobo. Ideálne je, aby mali finančné rezervy na úrovni troch až šiestich mesačných výdavkov, čo je pre nich často nemysliteľné.
Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. V Únii sa im znižovali platy v priemere do piatich percent. Najvyššiu minimálku poberajú ľudia vo Francúzsku (1 539 eur), Nemecku (1 584 eur), Belgicku (1 594 eur), Holandsku (1 636 eur), Írsku (1 656 eur) a Luxembursku (2 142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur.
- Lenka Buchláková
- Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
