Bývalý šéf amerického generálneho štábu Mark Milley a bývalý riaditeľ Googlu Eric Schmidt v časopise Foreign Affairs píšu, že Spojené štáty americké nie sú pripravené na moderné formy „dronovej“ vojny, ako je tá ukrajinská. Nejde len o technológie, ale aj o ich praktické nasadenie a protiopatrenia.

Zmeny na bojisku prinieslo masové nasadenie diaľkovo riadených FPV (first person view) dronov a umelej inteligencie (AI – artificial intelligence). Bojové systémy využívajú AI rôzne, no kľúčovou technológiou ktorá vťahuje AI priamo do boja, je systém automatického rozoznávania cieľov (ATR – automatic target recognition).

Dilema vojenskej robotiky

Každá veľmoc a jej vojensko-priemyselný komplex (VPK) vyvíja drahé útočné systémy. Zatiaľ nedosiahnutým technologickým ideálom sú plne autonómne zbrane, ktoré by bez ľudskej posádky dokázali to, čo tie s posádkou. Menšie štáty však nemôžu konkurovať v tomto vývoji veľmociam.

Tu je dilema vojenskej robotiky a výskumu AI, najmä v malých štátoch: Či sa zamerať na vývoj „terminátorov“, alebo oveľa lacnejších protiopatrení voči nim. Cestou pre malé štáty je skôr vývoj asymetrických protiopatrení. Pre VPK je však výhodnejšie vyvíjať „terminátora“ za milióny dolárov, než ATR maskovanie ktoré ho môže za pár centov urobiť neúčinným. Na vývoj protiopatrení VPK ani nie je optimálne disponovaný. Ich vývoj vyžaduje geniálnu myšlienku a zapojenie množstva ľudí. Výskum, aj rozvinutú brannú kultúru.

Žiadne formálne zákazy nedonútia vojská, aby nevyužili bojovo efektívnu technológiu. Jediný spôsob ako zabrániť zneužitiu AI na zabíjanie ľudí, je urobiť ju bojovo neefektívnou. Príkladom takéhoto zneefektívnenia technológie sú chemické zbrane. V 1. svetovej vojne znamenali revolúciu, no vďaka vývoju protiopatrení, v ďalšej svetovej vojne hrali len okrajovú rolu. Zachránilo to veľa životov.

Ako prežiť vojnu

Medzivojnová generácia sa učila prežiť nasadenie chemických zbraní. Tie povojnové zasa jadrový útok. Pripraviť ľudí na prežitie vojny dnes a možno ju tým aj odvrátiť, znamená naučiť ich brániť sa pred dronovými a AI technológiami. Tie sú dnes nasadené často na najnižšej taktickej úrovni. Človek stojí proti stroju a ten koná v súčinnosti s malými jednotkami. Aj nekombatant je tak vtiahnutý do taktickej situácie a zídu sa mu taktické znalosti.

Bojové skúsenosti aj experimenty ukázali, že človek je pre ATR systémy ťažšie rozoznateľný ako bojová technika. Podľa veliteľov na Ukrajine, súčasné útočné akcie sú zložené najmä z pechoty, delostrelectva a dronov. Pechota využíva taktiku „presakovania“ v malých skupinách. Pre ťažkú bojovú techniku je situácia podobná tej za prvej svetovej vojny: palebná sila obrany prevyšuje silu útoku a front stojí. Hýbe sa len toľko, čo dokáže postúpiť pechota. Ak sa pohnú tanky, majú vysoké straty.

Zväzobrana

Tento vývoj sme predpokladali už v rokoch 2017-2018 pri návrhu organizácie Zväzobrana. Bolo to v rámci nestraníckeho projektu Občianske branné aktivity a expertnej pracovnej skupiny, ktorú zaštítil vtedajší predseda branno-bezpečnostného výboru NR SR. Po zmenách vo vedení OS SR v roku 2018 sa v ňom už nepokračovalo. Podiel na tom mala aj aféra okolo rôznych pseudobranných skupín, na ktorú „naletela“ časť politikov a médií, čím došlo k neopodstatnenej a možno aj účelovej kompromitácií občianskej brannej činnosti.

Zväzobrana mala nadväzovať na tradíciu branných spolkov z čias Rakúsko-Uhorska a Československa – spolupracovať so štátom, podchytiť a rozvíjať moderné formy občianskej resp. športovo-brannej činnosti, brannú kultúru, tradíciu, kultivovať branné prostredie, realizovať dobrovoľnú brannú prípravu občanov. Zapojením mladých ľudí mala prispievať inováciami v oblasti „mäkkých“ branných technológií, ako sú práve moderné maskovacie technológie a „mäkká“ taktika.

Viacvrstvový branný systém

Podstatou úsilia bola snaha vytvoriť efektívny viacvrstvový systému prípravy občanov na prežitie vojny a obranu vlasti – branný systém. Jeho základnou vrstvou by mala byť pred-branná príprava, čo sú bežné znalosti v oblasti prvej pomoci, civilnej obrany, topografie, fyzická príprava... Tieto kompetencie by mal občan získať v škole, alebo hocako inak vo svojej réžií.

Druhou vrstvou by mala byť branná príprava v rámci moderných, v zásade neozbrojených foriem občianskej a športovo-brannej činnosti („milsimáci“). Tu mal občan pochopiť taktiku a súčasné bojisko, ale bez vojenskej zbraňovej prípravy. Naučil by sa prežiť v bojovej zóne a poradiť iným ako prežiť. Túto vrstvu by mali zabezpečovať solídne branné spolky.

Treťou vrstvou by mal byť úplný bojový výcvik, teda rozšírenie dvoch nižších vrstiev o vojenskú zbraňovú a špeciálnu technickú prípravu. Túto by mal zabezpečovať štát, alebo organizácie pod dohľadom štátu.

Efektívnosť tohto systému je aj v tom, že jednotlivé výcvikové moduly sa v ďalšej vrstve už neopakujú. Zúžená ale hlboká branná príprava predtým, ako človek prejde k úplnému bojovému výcviku, tiež znižuje riziko branného zneužitia občanov – to predpokladá skôr plytkú brannú prípravu v nutnej šírke bojového výcviku.

Tento model by zásadne neskrátil, ale zefektívnil základný vojenský výcvik. Je opakom výcviku slabo pripravenej masy. Jeho výstupom by tiež nebola len úzka skupina vojakov, ale aj tí, ktorí môžu iným poradiť ako prežiť vojnu. Vznikli by tak aj „poloaktívne zálohy“ – ľudia, ktorých nemožno hneď bojovo nasadiť, ale sú disponovanejší na solídnu vojenskú prípravu.

Bez ľudí sa to nedá

Súčasný model branného systému na Slovensku všetky uvedené vrstvy spája do jednej v rámci základného vojenského výcviku v OS SR. Je to ako keby sa študent univerzity v prvom ročníku učil písať a čítať. Na takej univerzite by sa toho asi veľa nevynašlo... Súčasný branný systém bežných občanov ani občiansku spoločnosť nezahŕňa, neprispieva k rozvoju brannej kultúry ani know-how a nedokáže reagovať na výzvy súčasnosti.

Viacvrstvový model branného systému by prispel k rozvoju brannej kultúry a know-how, ktoré môže vojakom aj civilistom pomôcť čeliť aktuálnym technologickým výzvam. Zefektívnilo by sa šírenie brannej informácie. Zväčšil by sa i priestor pre „projekty takzvaného duálneho použitia“ slúžiace obrane aj civilnej sfére. Citovaný pojem vyzdvihol vo svojom videu z 18.1.2025 aj slovenský premiér Robert Fico, jeho vláda však zatiaľ nevytvorila systémové podmienky pre uplatnenie tohto konceptu.