Európska únia hľadá jednotu pri zavedení sankcií voči ruskej rope. K prvotnému návrhu sa ostro postavil Viktor Orbán, ktorý požadoval 5-ročné prechodné obdobie. Mnohé médiá v tom videli jeho kamarátske vzťahy s Moskvou. Čoskoro sa k maďarskému stanovisku pridal aj Richard Sulík, za čo ho označili takmer za rusofila či podporovateľa Orbánovej politiky. Mediálny svet prepol na čiernobiele videnie sveta.
Hra s binárnym výsledkom
Maďarský premiér vidí situáciu jasne. Krajina požaduje päťročné prechodné obdobie a miliardy dolárov pomoci na odstrihnutie sa od ruskej ropy. Ak dostane menej, bude to totožné so zhodením „atómovej bomby“ na maďarskú ekonomiku.
Ide o dosť zveličený, no rozhodne asertívny názor. Ak má krajina prestrihnúť svoje priateľstvo s Moskvou, požaduje za to tučnú kompenzáciu. A tá by bola skutočne obrovská.
Už teraz je MOL najúspešnejšou firmou na maďarskej burze v tomto roku. Kým index BUX poklesol o 17 percent, akcie MOLu vzrástli o 19 percent. Ak by spoločnosť mohla aj naďalej kupovať lacnú ruskú ropu, stala by sa ďaleko najprofitabilnejšou rafinériou v Európe, tvrdí Concorde Securities. Jej rafinérske marže v marci vzrástli 10-násobne.
Veľmi pozitívna situácia by sa však razom zmenila na katastrofu, pokiaľ by prišlo k odstrihnutiu ruskej ropy. Netvrdí to iba premiér, ale aj šéf MOLu Zsolt Hernádi. „V prípade embarga, by bolo nemožné zásobovať trh na 60, 70 percent súčasnej úrovne. Museli by sme sa pripraviť na aspoň tri alebo štyri roky nedostatku v Maďarsku, ale aj v Česku, na Slovensku a v Bulharsku,“ dodáva.
Objektívny problém
Kým niektoré médiá vidia za snahou Budapešti silné priateľstvo s Moskvou, samotný šéf európskej diplomacie Josep Borrell tvrdí, že ide o „objektívny problém“, nie Orbánovu politiku. „Nie je to tým, že Maďarsko je bližšie k Moskve. Musíme brať do úvahy špecifickú situáciu každej krajiny. Maďarsko je vnútrozemský štát. Žiaden iný ropovod neprináša ropu do Maďarska, iba ten z Ruska...,“ dodáva komisár pre zahraničné vzťahy.
Teoreticky je možné ropu čerpať aj z ropovodu Adria začínajúceho na chorvátskom pobreží, avšak rozhodne nie viac ako na 80 percent existujúcej spotreby, tvrdí šéf MOLu. A to nie je jediný problém. Premena rafinérie na prijímanie iného typu ropy by bola „masívna investícia, ktorá sa nikdy nevráti,“ pokračuje. Rozhodne sa bude ťažko vracať s časoch snahy o prechod k zelenej energii. Niektorí novinári však pochybujú o hodnovernosti týchto odhadov.
„Nemôžeme garantovať, že dodávky budú pokračovať. Určite vzrastú ceny a objavia sa aj výpadky“. Toto však nie sú slová maďarského ministra hospodárstva, ale toho nemeckého. Povedal ich Robert Habeck na margo situácie v domácej rafinérii v Schwedte. Táto rafinéria má totižto rovnaký problém, ako Slovnaft či MOL – spracováva ruskú ropu.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?