Rok 2020 bol pre ropu mimoriadne náročný, okolnosti už asi netreba znovu popisovať. Napriek tomu boli ceny ropy od júna až takmer do záveru roka veľmi stabilné. Podiel na tom má aj dohoda o obmedzení produkcie ropy, ktorá vznikla medzi 23 producentmi zabezpečujúcimi takmer polovicu svetovej produkcie.
Opäť začalo prihárať až koncom roka, kedy ceny ropy začali smerovať nadol. Ak sa však pozeráme na graf cien ropy dnes, vidíme, že nastal pozoruhodný obrat a ceny ropy sú najvyššie od februára 2020. Čo spôsobilo tento odraz a čo je nové v kuchyni ROPEC (Rusko + OPEC)?
Decembrový samit – odpojené arabské emiráty
Úvod pred decembrovým samitom ROPEC sme zverejnili v podobe analýzy a preto len stručne – k okolnostiam a možnostiam. Automat nastavený v rámci aprílovej dohody o obmedzení produkcie mal od začiatku roka 2021 obmedziť škrty produkcie o 2 milióny barelov ropy denne.
Vzhľadom na prudko sa obnovujúcu produkciu vojnou poznačenej Líbye a spomalenú obnovu dopytu spôsobenú najnovšou vlnou koronavírusu by bolo pripustenie tohto navýšenia považované za veľkú nedbalosť. Ceny ropy by opäť začali padať, a to nikto z producentov nechcel. Na prelome novembra a decembra bol preto naplánovaný dvojdňový samit (najskôr OPEC, neskôr kompletné zhromaždenie).
Vo všeobecnosti sa očakávalo, že zvýšenie produkcie sa o pár mesiacov odloží a nevylučovali sa ani nové škrty ako kompenzácia nárastu ponuky od Líbye, ktorej sa dohoda netýkala (v čase jej uzatvárania mala v dôsledku konfliktu takmer zastavenú produkciu).
Pár dní pred prvým dňom samitu sa ešte rýchlo zvolávala telekonferencia. Irak a Nigéria totiž verejne nesúhlasili so závermi technickej komisie (ktorá odporučila odloženie obmedzenia škrtov) a za zavretými dverami dávali najavo výhrady aj Spojené arabské emiráty. Lídri ROPECu, teda Rusko a Saudská Arábia sa pritom už dohodli, že riziká na strane dopytu sú veľké a znižovanie škrtov (teda nárast produkcie) by bolo vhodné odložiť. Na horizonte sa črtali prvé problémy.
Nie všetci dodržiavajú stanovené kvóty
Spojené arabské emiráty upozornili na to, že nie všetci členovia kartelu dodržiavajú svoje kvóty. Inak povedané, produkovali viac, ako bolo dohodnuté a prilepšovali si. Medzi hlavných vinníkov patrili Irak a aj Rusko. Irak sa ohradil, že nemôže viac znížiť produkciu, pretože má problém s rozpočtom. Rusi reagovali, že nadprodukcia je spôsobená zimnou sezónou a zlým počasím. Preto nevidia dôvod, aby nejako kompenzovali tento vývoj obmedzením svojej produkcie.
Ak by mali Irak a Rusko kompenzovať svoju kumulatívnu nadprodukciu (od mája do októbra), museli by znížiť svoju produkciu o viac ako 1 milión barelov ropy denne na celý mesiac. Trhová hodnota tejto poľutovaniahodnej odchýlky od kvóty predstavuje približne 1,25 miliardy dolárov. A to počítame s cenami 42 dolárov za barel, čo je približný priemer pre dané obdobie.
Nigéria bola ďalším hriešnikom, ktorý produkoval viac ropy, ako mal. Lenže západoafrický člen kartelu už dlhšie žiadal, aby sa zmenila úroveň, od ktorej sa majú škrty počítať (tzv. baseline). Toto ROPEC rozhodne nemal v pláne riešiť, pretože by to znamenalo otvoriť plechovku s červíkmi. Každý člen kartelu by si nastavil baseline, ako by mu vyhovovalo, a produkoval by si, koľko by chcel. To nemalo význam a Saudská Arábia spolu s Alžírskom (predsedajúcou krajinou) tento návrh zamietli.
Atmosféra bola napätá a Rijád zaskočený a frustrovaný. Na samit OPEC (30. 11.) prišli delegáti z Rijádu presadiť trojmesačný odklad zvýšenia produkcie. A namiesto toho, aby na samit ROPEC, ktorý mal byť hneď ďalší deň, prišli so spoločným návrhom dohody, museli riešiť vnútorné záležitosti. Nedalo sa nič robiť, Emiráty aj Irak povedali, že sa pripoja ku konsenzu, ale chceli poznať názory krajín mimo OPEC.
Aby sa získal čas, Rijád požiadal Alžírsko, aby navrhlo odloženie samitu ROPEC o dva dni, teda na 3. 12. Emirátom ponúkli kreslo v technickej komisii JMMC, v ktorej sedí aj predstaviteľ Saudskej Arábie a ktorá sa mesačne stretáva a hodnotí hlavné ukazovatele trhu s ropou. Ale Abú Dabí sa len poďakovalo, ich prioritou bolo totiž niečo úplne iné.
Emiráty nemôžu využiť svoje kapacity ako ostatní
Saudská Arábia to nemohla pochopiť, doteraz boli spolu s Emirátmi a Kuvajtom spojencami, konali spolu a dokonca kompenzovali nedodržiavanie kvót ostatných členov kartelu, a teda uprednostňovali stabilné a vyššie ceny ropy pred vlastným trhovým podielom. Čo sa zmenilo?
Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC) začal od roku 2016 vo väčšom vydávať povolenia na ťažbu, uzatvoril partnerstvá s novými spoločnosťami z Ázie a Európy a otvoril prieskum ložísk ropy a zemného plynu ďalším firmám. Toto bol v rámci OPECu nezvyklý prístup. Produkčná kapacita krajiny vzrástla z 3,5 milióna barelov ropy denne v roku 2018 na 4 milóny.. Túto produkčnú kapacitu však krajina kvôli politike ROPECu nemôže využívať.
Samozrejme, obmedzujú sa aj ostatní producenti. Lenže Abú Dabí využíva svoju kapacitu suverénne najmenej. Pre porovnanie: Saudská Arábia má produkčnú kapacitu na úrovni 12 miliónov barelov ropy denne (hoci v marci ju dočasne dokázala natiahnuť až na 13 miliónov, pričom ju využíva na 75 percent).
Dvojka OPECu, Irak, má produkčnú kapacitu na úrovni 5 miliónov a aktuálne je využívaná na 76 percent. Emiráty sú trojkou OPECu, ale kapacitu využívajú len na 63 percent, čo je suverénne najmenej v karteli.
Pre úplnosť by sme mali spomenúť aj Kuvajt, ktorý dotvára štvoricu najväčších producentov OPEC, ktorí tvoria viac ako 70 percent produkcie. Aj ten využíva svoju infraštruktúru na viac ako na 70 percent, jeho kapacita dosahuje 3,15 miliónov barelov ropy denne. A radšej by sme ani nemali spomínať Rusko, ktoré využíva svoju 12-miliónovú kapacitu na viac ako 80 percent.
Abú Dabí má záväzky voči svojím partnerom, ktorí nainvestovali značné prostriedky do nových produkčných kapacít. Chcú ťažiť a nie chrániť ceny ropy. Okrem toho, Emiráty chceli v 1Q2021 spustiť obchodovanie futures na svojom ropnom benchmarku Murban. Do krajiny totiž neprišli zainvestovať len ropné spoločnosti, ale aj peňažné a penzijné fondy. A na to, aby sa mohli futures voľne obchodovať, musí byť na trhu dostatok danej komodity. Inak nebude zabezpečná likvidita a záujem zahraničných investorov môže opadnúť.
A posledná, hoci nie najmenej dôležitá súvislosť je taká, že krajina sedí na najľahšie prístupných rezervoároch ropy, má spolu s Rijádom najnižšie produkčné náklady. To je obrovská konkurenčná výhoda a kým svet ešte potrebuje ropu, Abú Dabí chce ťažiť, koľko sa len dá. Lenže „vodca svorky“, Saudská Arábia, má na vec iný názor.
Emiráty sa vzopäli Saudom
Späť na začiatok decembra. Koná sa odložený samit ROPEC a Spojené arabské emiráty s vyšším sebavedomím, než v minulosti bývalo zvykom, vykladajú karty na stôl. Abú Dabí otvorene hovorí, že nemá problém podporiť odloženie nárastu produkcie, ale to nič nemení na tom, že v roku 2021 bude mať problém s dodržiavaním dohodnutých veľkých škrtov.
A to je problém, pretože po úprave kvóty mala byť produkcia stabilná až do apríla 2022 (podľa dohody z apríla 2020). Čiže problém by sa len prehodil o pár mesiacov do budúcnosti.
Flexibilná Moskva
Účastníci samitu ROPEC z 3. 12. vedeli, že nemôžu na trh teraz doliať toľko ropy, koľko sa naplánovalo ešte v apríli 2020. Zároveň sa ale zhodli, že tento objem sa na trh postupne dostane. Rijád už vedel, že rast produkcie nedokáže úplne zastaviť, a preto len varoval, že snáď sa dopyt neprepadne tak výrazne ako na jar. Už niekoľko mesiacov sa znižoval výhľad dopytu na prelom rokov 2020/2021.
Veľkú flexibilitu predviedla Moskva. Zatiaľ čo v polovici novembra spolu so Saudskou Arábiou dvojhlasne upozorňovali celý ROPEC, že by si veľmi rozmysleli či dvíhať produkciu v januári, keď zúri druhá vlna pandémie, o pár týždňov to bolo inak. Moskva opäť húdla dvojhlas, ale tentoraz so Spojenými arabskými emirátmi. A tento odkaz znel: zvyšujme produkciu, postupne, napríklad o 500-tisíc barelov ropy denne v januári. O mesiac sa znovu stretnime a uvidíme, ako sme na tom.
Saudská Arábia sa poponáhľala so súhlasom a dodala: je možné zvýšiť aj znížiť produkciu, alebo ju ponechať. Zhodli sme sa na opatrnom prístupe.
Bude Irak nasledovať Emiráty?
Podľa dostupných informácií sa Irak k veľmi nevyjadroval, dohodu, samozrejme, podporil, lebo čím vyššia produkcia, tým lepšie pre Bagdad. Určite však veľmi pozorne sleduje rétoriku Abú Dabí, pretože tiež investuje do rozšírenia produkčnej kapacity. Zo súčasných 5 miliónov barelov denne má jeho produkcia vzrásť na 7 miliónov do roku 2025, angažujú sa tam experti od Siedmich sestier (Chevron a ExxonMobil).
USA zároveň tlačia na Bagdad, aby sa oslobodil od závislosti na importe iránskeho plynu a elektrickej energie. Aktuálne Irak zbytočne páli druhý najväčší objem plynu (vyťažený popri rope) na svete, pričom nemá dosť vlastnej elektrickej energie. Najbližší samit bol teda naplánovaný na začiatok roka 2021...
Autor je vedúcim výskumu fondu HarBull Oil Fund spoločnosti CM Capital
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
