Opäť v hľadáčiku NAKA: Neutíchajúca chuť na Haščáka

Podľa dostupných štatistík slovenské justičné orgány v roku 2019 obvinili 45, no v roku 2022 už 112 osôb z trestného činu zosnovania zločineckej skupiny, čo je viac ako 100-percentný nárast. Do tejto štatistky môžeme pripísať aj Jaroslava Haščáka, spoluzakladateľa Penty.

Ten sa presne po dvoch rokoch opäť dostal do hľadáčiku NAKA. Jeho pompézne zatknutie 1. decembra 2020 v sídle spoločnosti Penta sa neskoršie ukázalo ako fiasko. Vtedy ho obvinili z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a z podplácania.

Vyšetrovateľov NAKA chuť na Jaroslava Haščáka neprešla, o dva roky to skúšajú opäť, cez kauza známu ako Gorila. Prišiť mu chcú opäť legalizovanie príjmov z trestnej činnosti plus zosnovanie zločineckej skupiny. Týkať sa to má obdobia 2003 až 2006 kedy Penta mala získať vplyv v strategických energetických subjektoch.

Deň pred obvinením informovala ZP Dôvera, ktorá patrí do portfólia Penty o šikanóznom postupe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a pokute zo strany Finančnej správy vo výške 3 milióny eur za nesprávny postup pri účtovaní o poistnom kmeni v roku 2009. Ide tiež o prípad starý viac ako 10 rokov.

Používanie paragrafu 296 vykazuje strmo rastúci trend. Znaky tohto trestného činu sú relatívne vágne a široko uplatniteľné, zákon totiž vyžaduje len štruktúrovanú skupinu najmenej troch osôb, ktorá koná koordinovane za účelom dosiahnutia finančnej alebo inej výhody, čím spácha buď trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti alebo akýkoľvek trestný čin korupcie.

Keďže už z opisu sa jedná zväčša o veľmi latentnú kriminalitu, ktorú väčšinou odhalí až dôkladné vyšetrovanie, tak z pohľadu policajného orgánu ide o ideálny trestný čin na obvinenie konkrétnych osôb. To nám podsúva legitímnu otázku tzv. nadužívania, podobne ako sa vedie diskusia v prípad paragrafu 363, ktorého odporcovia tvrdia to isté – že či sa náhodou „nenadužíva“.

V prvom prípade z decembra 2020 sa muselo ministerstvo spravodlivosti J. Haščákovi ospravedlniť, no je jasné, že v očiach mnohých ľudí zostane z neho len obraz obvinenej osoby. Stalo sa to tak aj pri Kiskovi, Zurianovi, Lučanskom, Kažimírovi, Pčolinskom, Borguľovi a mnoho ďalších. Ak je vôľa niekoho cielene zdiskreditovať, či ponížiť, tak formou podobného obvinenia je to veľmi efektívne a účinné.