Októbrová inflácia na úrovni 5,1 percenta je najvyššia za posledných 13 rokov

Štatistický úrad SR v piatok zverejnil októbrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti septembru 2021, zvýšili o 0,6 percenta.

Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 5,1 percenta, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie zrýchlenie tempa zdražovania. Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od októbra 2008, teda trinásťročné maximum.

Drahšia doprava a stravovanie

Medziročne, teda v porovnaní s októbrom 2020, najviac zdraželi ceny v doprave, a to o 14,0 percenta. Stalo sa tak pod vplyvom nárastu cien pohonných látok až o vyše 28 percent.

Výrazný nárast cien bol evidovaný aj v oblasti reštaurácie a hotely (o 12,2 percenta), a to v dôsledku zmien vo financovaní obedov na základných školách. Ceny v položke závodných jedální tak medziročne vzrástli až o tretinu.

V októbri si ale Slováci medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak, a to o 8,0 percenta. Dôvodom boli tabakové výrobky, ktoré si nárast cien o vyše 15 percent pripísali na svoje konto kvôli vyššej spotrebnej dani.

Drahší ako vlani bol i alkohol, hlavne destiláty a víno. Nasledovali ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,4 percenta a to kvôli vyšším cenám telefónnych služieb.

Najcitlivejšie položky

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší.

Tempo zdražovania v októbri mierne spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov.

V prípade bývania ale prišlo k zrýchleniu cenového rastu. Tak či tak sa obe tieto oblasti vďaka ich mohutnému zastúpeniu na celkovej inflácii výrazne podpísali pod jej nárast.

Kým počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli potraviny medziročne lacnejšie o cca jedno percento, momentálne je to už inak. V septembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne viac o 4,2 percenta, v októbri stále o výrazných 3,9 percenta.

Medziročne platili zákazníci v obchodoch viac najmä za oleje a tuky (o 11,9 percenta), zeleninu (o 10,3 percenta), ovocie (o 5,5 percenta), mlieko a syry (o 4,0 percenta), chlieb a obilniny (o 3,6 percenta), ale aj za mäso (o 2,7 percenta).

Najzastúpenejšia položka spotrebného koša – bývanie – v októbri zaznamenala medziročný nárast cien až o 3,5 percenta. V tomto prípade prišlo oproti predchádzajúcim mesiacom k zrýchleniu tempa zvyšovania cien a zároveň ide o tohtoročné maximum.

Dôvodom je prudký nárast cien stavebných materiálov, ktorý sa odrazil na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 11,3 percenta. O 9,4 percenta viac si priplácame aj za údržbu a opravu obydlia.

Prečo rastú ceny potravín

Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Vždy je pri nich dôležité počasie s dopadom na úrodu najmä rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat, nakoľko ich je potrebné nakŕmiť.

Neprospieva tak príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď.

Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás.

Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť.

V prípade mäsa svoju rolu stále zohrávajú mory, ktoré postihujú chovy zvierat.

Naši potravinári a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či na vyššiu minimálnu mzdu, ktorých rast sa odráža aj na cenovkách potravín v obchodoch.

Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení v súvislosti s pandémiou.

Vyššie náklady pociťujú potravinári aj pre ekologizáciu výroby, zavádzanie nových technológií či drahšie obalové materiály.

Nepochybne sa celého tohto segmentu dotýkajú aj vyššie ceny energií.

Rastu cien takpovediac „praje“ aj pretrvávajúci dopyt spotrebiteľov po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (a rovnako to bolo aj počas každej vlny pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách).

Surovinová kríza

Aj na Slovensku je už niekoľko mesiacov etablovaný pojem „surovinová kríza“, ktorý súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Veľmi dobre ho už poznajú v stavebníctve, automobilovej výrobe, vo výrobe elektroniky či papiera, ale aj v iných priemyselných odvetviach.

Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobuje pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie.

Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou covidu-19. Tá už vyše roka ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.

Výhľad

Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 percenta, v máji spoľahlivo prekročila dve percentá a aktuálne v októbri dosiahla úroveň 5,1 percenta. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni okolo troch percent. 

Predpokladáme, že tempo zdražovania do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov 2021 a 2022 si za ne budeme priplácať navyše cca 5 percent.

V prvom štvrťroku 2022 by dokonca inflácia potravín mohla atakovať úroveň 6 percent.

Počas nasledujúcich mesiacov bude naďalej medziročne drahší tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v tomto roku sú energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch.

Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu.

Vplyv inflácie na úspory Slovákov

Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už piaty rok po sebe. Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch.

Kým priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli okolo jedného percenta p. a., v prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň v okolí nuly.

Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 percenta. Ani v tomto roku to nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia na úrovni troch percent opäť spoľahlivo prevýši úrokové miery bankových vkladov.

V prípade bežných účtov aj naďalej očakávame úroky pohybujúce sa v okolí nuly, pri termínovaných vkladoch do jedného percenta.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora