Odvážil sa rakúsky parlament naozaj odmietnuť Zelenského reč?

Doteraz sa zdalo, že prezident prepadnutej krajiny Volodymyr Zelenskyj má otvorené dvere, aby poslancom všetkých parlamentov a parlamentných zhromaždení Západu mohol emotívnymi výzvami prehovoriť do svedomia. Je to nový štandard. Už aj v propagandistickej štátnej televízii Ruskej federácie pochopili, že Rusko vytvorilo v Kyjeve modernú legendu. Jedna horúca hlava mu už len hovorí „henten v tričku“, chladnejšie hlavy ako Karen Šachnazarov, režisér, riaditeľ Mosfilmu a Putinovi verný dejateľ ruskej kultúry, však uznávajú: „Z priemerného provinčného herca“ je „medzinárodná superhviezda“, ktorá hrá „rolu svojho života“.

Je vojna, Ukrajina si zaslúži solidaritu a v tejto situácii je nesmierne ťažké triezvo hodnotiť prezidenta, ktorý sám v poslednom čase podľahol pokušeniu autoritarizmu a svojím vystúpením v izraelskom parlamente – kde zľahčoval podiel viny Ukrajincov v holokauste – pohoršoval mnohých príslušníkov židovského národa, ku ktorému sa od začiatku ruskej invázie aj sám hlási. Všeobecný dojem je, že napriek takým prešľapom mu leží celý svet pri nohách.

Moment, nie celý svet, namietajú niektorí – veď rakúsky parlament odmietol vystúpenie Zelenského v ďalšom livestreame.

Bolo to naozaj tak? Postavilo sa malé Rakúsko mohutnému globálnemu trendu? Alebo sa len stala komunikačná nehoda?

Návrh pozvať Zelenského prišiel od najmenšej strany v rakúskom parlamente, od opozičných NEOS, progresívno-liberálnych partnerov Progresívneho Slovenska. Návrh však v predsedníctve rakúskeho parlamentu – a tu musíme citovať nepreložiteľný nemecký originál – wurde nicht aufgegriffen. Keďže sa podľa všetkého o pozvaní nehlasovalo, neznamená to, že návrh sa zamietol. On len akože ležal na zemi a nebol zdvihnutý.

Čo bolo príčinou?