Očista štátu na (ne)slovenský spôsob. Ako OĽaNO opísalo domácu úlohu od Poľska

Oslavy výročia Nežnej revolúcie sa tento rok niesli v znamení slávnostného snemu OĽaNO. Viacmenej štyridsaťčlenné zoskupenie oslávilo svoje desiate narodeniny v honosných priestoroch Hotelu Bôrik. Tradičné snemové reči, notorická kritika Smeru a drobná dávka sebareflexie zo strany Igora Matoviča bola korunovaná rečou Jána Budaja s veľkým nápisom „Revolúcia trvá“ na zeleno-čiernom pozadí.

Jasná referencia na rétoriku bývalého tribúna revolúcie, ktorý dodnes kritizuje nedostatočné vyrovnanie sa so zločinmi socialistického režimu, určite mala svoju symboliku. Prinajmenšom mohlo ísť o frčku do nosa predstaviteľom Smeru, ktorí sa v duchu lacného populizmu tiež rozhodli pre snem počas významného výročia.

Náprava štátu v podaní Igora Matoviča a Eduarda Hegera je produktom čistej improvizácie

Odkaz pre verejnosť bol pomerne jednoduchý. Kým právny štát nebude nastolený a korupčné väzby preťaté, dovtedy OĽaNO nikam neodíde. Boj za očistu a právny štát je v očiach mnohých posledným zdrojom legitimity súčasnej vládnej garnitúry. V ostatných oblastiach sa za jeden a pol roka vládnutia dokázala úplne znemožniť. Plán obnovy pôsobí ako študentský referát napísaný tesne pred termínom, osud avizovaných reforiem je neistý a toxický naratív ovládol takmer každú oblasť verejného života.

Olejomaľbu nešťastnej a stratenej krajiny by sme mohli dokončiť úvahou na tému protikorupčného charakteru OĽaNO. Mnohí hodnotia prebiehajúce očistné procesy pozitívne, no bolo by načase sa zamyslieť nad ich udržateľnosťou. Aj politický laik by rýchlo prišiel k záveru, že náprava štátu v podaní Igora Matoviča a Eduarda Hegera je produktom čistej improvizácie, nie poctivého a dôkladného plánovania.

Slovenské PiS

Aktuálne politicko-spoločenské dianie na Slovensku je v mnohom bezprecedentné. Nejde však o svetový unikát. Veľa spoločných menovateľov by sme vedeli nájsť napríklad s Poľskom za prvej vlády strany Právo a Spravodlivosť (PiS) v rokoch 2005-2007. Kombinácia korupčných káuz, túžby po zmene a komplikovanej politickej situácii, o ktorej sme presnejšie písali tu, vytvorili podhubie pre rôzne hnutia žiadajúce presadenie systémových zmien.

Málokto si pamätá, že poľská štátostrana, o ktorej sa najčastejšie dozvedáme v súvislosti s údajným porušovaním princípov právneho štátu a početných konfliktoch s Bruselom, má celkom silný protikorupčný rodokmeň. Podobne ako OĽaNO, aj PiS ťažil z pocitu spoločenskej beznádeje a politickej frustrácie. Keď strana Jaroslawa Kaczyňského zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2005, jej vedenie bolo nútené sa spojiť so stranami, ktorých protikorupčný étos bol prinajmenšom pochybný.

Výsledným produktom bola nestabilná koalícia, ktorá sa síce oficiálne zhodla na základnom smerovaní reforiem, súdržnosť však nebola jej najsilnejšou stránkou. Podarilo sa jej presadiť zrušenie kontroverznej vojenskej rozviedky WSI, ale zlyhala pri novele lustračného zákona. Za jej vlády sa vytvorila špecializovaná protikorupčná služba CBA, no neskoršie personálne nominácie ju pripravili o veľkú dávku legitimity. Pocit bezpečia občanov síce v prieskumoch rástol, no čoraz viac ľudí začalo spochybňovať protikorupčné motívy PiS.

Výstraha do budúcnosti

Paralela medzi dávnym Poľskom a súčasným Slovenskom naberá na hodnote pri bližšom zhodnotení vývoja spoločenských nálad a preferencií. Aj keď OĽaNO a PiS sa v mnohom líšia (predovšetkým v existencií vnútrostraníckej diskusie), kulisy ich volebného úspechu zdieľajú spoločné črty.

Obe strany sa od začiatku formulovali ako zoskupenia zastupujúce siroty postkomunizmu a presadzujúce myšlienky očisty verejného života. Zdieľajú aj silné postavenie lídra, od ktorého schopností sa odráža celý chod a smerovanie strany. Netreba zabúdať na konfliktnú a zbytočne agresívnu rétoriku, ktorá v oboch prípadoch len prispela k dodatočnej polarizácii spoločnosti.

Očista nie je ničím iným ako len nástrojom pre konsolidáciu moci

Najväčší rozdiel však spočíva v otázke plánov a vízie rozvoja krajiny. Kým PiS išiel do volieb s komplexným návrhom reformy polície, justície, tajných služieb, trestného zákona a dokonca aj ústavy, predvolebný program OĽaNO je názorným príkladom obsahovej prázdnoty slovenskej politickej scény. Za zmienku stojí aj fakt, že napriek komplexným reformným plánom vláda PiS vydržala len o niečo viac než dva roky. Tá slovenská svoju dvojročnicu oslávi na jar.

Pri sledovaní súčasného vývoja na Slovensku sa nedá vyhnúť viacerým znepokojivým signálom, ktoré môžu byť príčinou predčasného úpadku koaličnej zostavy. Keď na okamih rezignujeme zo sloganovej reči, očista nie je ničím iným ako len nástrojom pre konsolidáciu moci. Bez tohto medzikroku nie je totiž možné dosiahnuť zmysluplnú zmenu a presadiť nevyhnutné reformy. To zas nebude možné s väčšinovou nedôverou verejnosti a neustálym spochybňovaním každého kroku vládnych nominantov.

Podobnosť s Poľskom môže byť čisto náhodná, no pokiaľ vláda Eduarda Hegera nechce zdieľať osud PiS, mala by sa pozastaviť nad svojou dôveryhodnosťou a kredibilitou.