Obrí nemecký balík fiškálnych opatrení je pre Slovensko „šťastím v nešťastí“

Nemecká vláda na mimoriadnej schôdzi schválila dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty; od júla do konca tohto roka klesne DPH zo súčasných 19 na 16 percent.

Nemecko v uplynulom desaťročí postupovalo v oblasti rozpočtovej politiky priam učebnicovo a mohlo by byť vzorom pre väčšinu ekonomicky najvyspelejších krajín sveta. V rokoch prosperity pred úderom koronavírusu dodržiavalo politiku nulového schodku, takže podstatne znížilo svoj dlh v pomere k HDP.

Len tri ďalšie krajiny EÚ – Írsko, Malta a Holandsko – znižovali v rokoch 2013 až 2019 svoj verejný dlh v pomere k HDP rýchlejšie ako Nemecko (viď graf nižšie). Berlín tak má teraz „z čoho brať“, aby ekonomiku sanoval a podporoval.

Nemecký balík opatrení pre boj s ekonomickými dopadmi koronavírusu je najobjemnejší v rámci ekonomicky vyspelých krajín. Po prepočte na HDP predbehne i fiškálny balík, ktorým sa Trumpova administratíva snaží podporiť americkú ekonomiku.

Zníženie sadzby DPH, ktoré je súčasťou nemeckého balíka, umožní tamojším firmám udržať si v náročnom období viac peňazí na účte, pričom spotrebitelia dostanú impulz na spotrebu. Je totiž možné predpokladať, že z redukcie sadzby bude sčasti ťažiť nemecká podniková sféra a sčasti tamojší spotrebitelia, lebo podniky a firmy budú môcť ľahšie znížiť svoje konečné ceny.

Redukcia nemeckej DPH prispeje tiež k zotaveniu slovenskej ekonomiky, ktorá je silno závislá na dopyte nemeckých podnikov i spotrebiteľov.

V celom „nešťastí koronakrízy“ je pre Slovensko jedným z najväčších „šťastí“, že je tak mocne ekonomicky previazané práve s krajinou, ktorá neváha razantne podporiť svoj dopyt. Nemecký daňový poplatník, z ktorého daní je nemecký balík opatrení financovaný, tak aj vďaka zníženiu DPH z nezanedbateľnej časti pomôže dostať na nohy i slovenskú ekonomiku.

Upozornenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie. 

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.