Objektív je novou rubrikou TRENDu, v ktorej sa dočítate o geopolitickom konflikte týždňa
Posledné mesiace neboli príliš láskavé pre vládcov z Kremľa. Ťažobná vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou a nasledovná pandémia koronavírusu drasticky znížila hodnotu pohonnej látky ruskej ekonomiky. Ekonomická kríza spojená s lockdownom hospodárstva úspešne zničila niekoľko rokov pomalého ekonomického rastu a nezamestnanosť začala opäť rásť.
Napriek tomu, ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol pre posledný krok, ktorý mu bránil pred doživotným vládnutím v Kremli – zmenu ústavy. Ústavné referendum zo začiatku júla obsahujúce v jednej otázke viac ako 200 zmien ústavy sprevádzala atmosféra podozrivých okolností. Referendum však umožnilo Vladimirovi Putinovi vládnuť až do roku 2036.
Zrod večného prezidenta v ohni pandémie: Potemkinovské ústavné referendum v Rusku
Napätie na najvyšších vládnych postoch vyvolalo aj júlové obvinenie opozičného guvernéra Chabarovska Sergeja Frugala z troch vrážd a masívne protesty, ktorých echo sa roznášalo celým Ďalekým východom. Státisícové protesty po zrejme sfalšovaných augustových prezidentských voľbách v Bielorusku a vlna spoločenského nepokoja otriasli vladármi oboch krajín a ukázali im, že aj postsovietsky ľud dokáže vyjsť do ulíc.
Vzťahy medzi Minskom a Moskvou boli vždy diktované osobnými ambíciami prezidentov Alexandra Lukašenka a Vladimira Putina
Vladimir Putin sa však opiera o stáročia ruskej prítomnosti v tvrdej geopolitickej súťaži a na svoju slabosť odpovedá útokom. Kremeľ si uvedomil, že z pandémie vychádza oslabený, chce však ukázať svetu, že Západ je na tom ešte horšie.
Hra o Bielorusko
Obrovské občianske protesty a formovanie občianskej spoločnosti v autokratickom režime Alexandra Lukašenka môžu na prvý pohľad vyzerať ako nevýhodný scenár pre Moskvu, opak je však pravdou. Vzťahy medzi Minskom a Moskvou boli vždy diktované osobnými ambíciami prezidentov Alexandra Lukašenka a Vladimira Putina.
Zatiaľ čo ten prvý od čias Jeľcinovej vlády sníval, že zasadne v prezidentskom kresle spoločného štátu, tak Vladimir Putin videl v Bielorusku kľúčový element jeho celoživotného projektu obnovenia kontroly nad dávnymi územiami Sovietskeho zväzu.
Práve pre konflikt vízií medzi dvoma mocichtivými charaktermi v priebehu posledných dvoch desaťročí vypuklo mnoho konfliktov medzi Minskom a Moskvou.
Ruská kontrola
Vzhľadom na svoju dominantnú pozíciu vo východnej Európe si Moskva vždy dokázala podriadiť trucujúceho bieloruského prezidenta hrozbou zastavenia kohútika s ropou a plynom alebo uvalením dovozných ciel na bieloruské potraviny.
Bielorusko už roky nie je nezávislé. Poslednú diktatúru Európy poháňa ruské palivo
Bielorusko roku 2020 sa preto nachádza v patovej situácii. Roky stále väčších ústupkov voči Moskve prakticky integrovali bieloruskú ekonomiku do Putinovho ekonomického motora.
Podniky, ktoré nie sú vlastnené štátom, sú veľmi silno naviazané na ruskú oligarchiu. Alexander Lukašenko sa nachádza v situácii, kde jeho politická budúcnosť je čisto v rukách Ruska.
Putinova hra na čas v Bielorusku po viac ako 20 rokoch a utratení desiatok miliárd dolárov dotácií a mnohých investíciách začína prinášať svoje prvé ovocie. Bez rozdielu toho, kto bude vládnuť v Bielorusku, každý vládca Bielej Rusi bude potrebovať požehnanie z Kremľa.
Navaľného kómatický výlet
Posledné týždne sa nesú aj v znamení prípadu zrejmej otravy najznámejšieho ruského opozičného aktivistu Alexeja Navaľného. Drastické zhoršenie jeho zdravotného stavu spájané s nervovým plynom novičok, ktoré vyústilo až do dvojtýždennej kómy spôsobilo výraznú vlnu napätia na medzinárodnej scéne.
Mnohé otázniky nevyvolávajú len samotné okolnosti celého incidentu, ale najmä jeho načasovanie. V čase keď susedné a od Moskvy závislé Bielorusko čelí obrovskej vlne občianskych nepokojov a samotná Moskva musí čeliť pandémii, prepadu cien ropy a hrozbe ekonomickej krízy, otrávenie Alexeja Navaľného je tým posledným, čo v Kremli potrebujú.
Navaľnyj je nepohodlný pre politické, ale aj podnikateľské elity Ruska. Kto ho poslal do kómy?
Alexej Navaľnyj napriek svojej popularite na sociálnych sieťach nikdy nebol priamym vyzývateľom Kremľa. Aj keď je najznámejšou postavou ruskej opozície, je to naďalej hráč druhej politickej ligy.
Na druhej strane, umlčanie jedinej prominentnej postavy ruskej opozície by mohlo byť lákavou perspektívou pre zasiatie strachu z represií v súvislosti s nedávnymi protestmi v Chabarovsku a Bielorusku. Podozrivé úmrtia iných prominentných postav miestnej opozície taktiež naznačujú kremeľský scenár.
Nemecká nerozhodnosť
Otázka otrávenia Alexeja Navaľného však priniesla aj vlnu vzájomných obvinení, hlavne na línii Moskva – Berlín. Po potvrdení nemeckým lekárskym tímom, že A. Navaľnyj bol obeťou útoku nervovým plynom novičok, na nemeckej politickej scéne sa začali ozývať hlasy o zrušení výstavby plynovodu Nord Stream 2.
Projekt plynovodu spájajúceho Rusko priamo s Nemeckom už v minulosti vyvolal výrazné pobúrenie krajín strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Ku kritickým hlasom argumentujúcim vytvorením ešte väčšej energetickej závislosti na Rusku sa minulý rok pridal aj americký prezident Donald Trump.
Nemci diskutujú o stopnutí dostavby Nord Stream 2. Politikov rozhnevalo otrávenie Navaľného
Prekvapením bolo nedávne vyjadrenie šéfa nemeckej diplomacie Heika Maasa, ktorý naznačil možnosť sankcionovania Kremľa práve pozastavením výstavby takmer dokončeného plynovodu. Toto je jedinečné vzhľadom na relatívne proruský postoj nemeckých politikov, vyjadrenie ministra však rýchlo vyvrátila kancelárka Angela Merkelová.
Zmena postoja nemeckej politickej elity a verejnosti však naznačuje, že časy, keď si Nemecko podávalo ruky s Ruskom bez prítomnosti strednej Európy, sa môžu pomaly blížiť ku koncu. Faktom však naďalej zostáva, že Nemecko chce dokončiť viac ako 12-miliardový projekt, ktorý spečatí jeho energetickú závislosť na Ruskej federácii.
Prehra Západu
Napriek tomu, že Moskva dlhé desaťročia využíva tie isté nástroje na vytváranie politického tlaku, krajiny Západu naďalej nie su schopné na ne adekvátne reagovať. Tradičná ruská doktrína, ktorej hlavným cieľom je udržanie nárazníkovej zóny na západ a juh od svojich hraníc, sa v posledných rokoch prispôsobila 21. storočiu.
Tvrdú silu ruskej armády vystriedala kombinácia obchodných dohôd, informačnej vojny a neoficiálnej siete oligarchov
Zelených vojačikov na Kryme, v Donbase alebo Gruzínsku vystriedali ekonomické dotácie a ruská „soft power“. Moskva už nechce opakovať chyby z Ukrajiny a Gruzínska, kde intervencia s cieľom zabrániť zmene zahraničných priorít vyvolala rapídny nárast protiruských nálad.
Perfektným príkladom modernizovanej nárazníkovej doktríny je práve Bielorusko. Moskva namiesto vojakov dodáva Minsku novinárov a reportérov, ktorí sú náhradou za odídencov z radov štátnej propagandy. Tvrdú silu ruskej armády vystriedala kombinácia obchodných dohôd, informačnej vojny a neoficiálnej siete oligarchov.
Bielorusko nie je Venezuela. Státisíce ľudí v uliciach nepohli vodcami USA a západnej Európy
S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Spojených štátoch a narastajúcej sofistikácii informačnej vojny vedenej z Kremľa, západ môže byť zasiahnutý ďalšou ranou. Moskva počas koronakrízy oslabla, úspešne však dokazuje, že Európa a Amerika boli zasiahnuté ešte viac.
