Objektív je novou rubrikou TRENDu, v ktorej sa dočítate o geopolitickom konflikte týždňa
Úvodné mesiace dvadsiatych rokov 21. storočia sa nesú v duchu opätovnej eskalácie dávnych sporov. Zatiaľ čo celý svet sužuje pandémia koronavírusu, mnohé krajiny hľadajú v tejto nestabilnej dobe príležitosť pre svoje posilnenie na medzinárodnej scéne.
Práve Cyprus, ktorý obýva necelý milión obyvateľov, dokázal v posledných dňoch dosiahnuť diplomatický výtlak rovný najväčším európskym hráčom
Jedným z regiónov, v ktorom prekvitá „pandemický oportunizmus“, je strategicky kľúčový región východného Stredomoria. Nedávny objav obrovských zásob ropy a zemného plynu pod dnom sporných teritoriálnych vôd vyvolal lavínu politických deklarácii a protideklarácii.
Napätie medzi Gréckom, Tureckom, Talianskom, Francúzskom, Egyptom a Cyprom vyústilo do lokálnej studenej vojny o politické body v týchto krajinách, tradične spájaných s turistickým ruchom. Bojiskom sú Líbya, Libanon, Sýria, ale aj ostrovy v Egejskom mori a Cyprus.
Práve Cyprus, ktorý obýva necelý milión obyvateľov, dokázal v posledných dňoch dosiahnuť diplomatický výtlak rovný najväčším európskym hráčom. Využívajúc pravidlo európskej jednohlasnosti v zahraničnej politike, Nikózia v pondelok zablokovala sankcie proti vysokopostaveným bieloruským hodnostárom obvineným z volebného podvodu a páchania násilia na mierových protestoch.
Malý stredomorský ostrov tým poslal do sveta veľmi silný signál – Cyprus podporí sankcie len v prípade realizácii tvrdšej politiky voči revizionistickému Turecku a v súlade s vôľou Kremľa.
Honba za ropou
Napätia v oblasti východného Stredomoria nie sú otázkou posledných týždňov a mesiacov. Vzhľadom na prirodzene nestabilný charakter Blízkeho východu a pretrvávajúce spory medzi Gréckom a Tureckom, táto oblasť bola odjakživa dejiskom politickej drámy.
Okrem občianskych vojen v Sýrii a Líbyi a nestabilnej situácie v Libanone, tradičným predmetom sporov je otázka námorných hraníc, respektíve hraníc exkluzívnych ekonomických zón (EEZ). Vzhľadom na to, že všeobecne akceptované medzinárodne právo o stanovení hraníc EEZ vytvorilo z oblasti Egejského mora bohatého na ostrovy prakticky grécke more, Turecko sa už desaťročia snaží posilniť svoje nároky na miestne vody a na zásoby nachádzajúce sa pod ich dnom.
Veľká hra o Libanon sa začala: Prejavy solidarity vystriedal kalkul a skrytý kolonializmus
Spor, ktorý pretrváva od podpísania Lausannskej dohody v roku 1923 však v posledných mesiacoch nabral novú dynamiku. Nedávny objav obrovských ložísk ropy a zemného plynu na juh od Cypru pritiahol pozornosť všetkých hráčov v regióne.
Zatiaľ čo medzinárodne uznávaná vláda v Nikózii sa rozhodla pre rýchle rozpredanie potenciálnych ložísk zahraničným ropným spoločnostiam (najviac získali francúzsky Total a talianske Eni), tak Turecko a jeho bábková vláda na severe ostrova (je uznávaná len Ankarou) pripomenuli svetu, že aj oni majú nároky na strategické ložiská.
Sultán na Bospore
Turecko pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa v posledných rokoch stále častejšie obracia k revizionistickej politike. Pomaly ale isto kolabujúca ekonomika a porušovanie základných občianskych práv donútilo tureckého prezidenta k asertívnej zahraničnej politike s dôrazom na nacionalistickú strunu.
Tripoliská vláda sa preto stala jedným z mála spojencov tureckého prezidenta
Okrem veľmi aktívnej účasti v občianskej vojne v Sýrii demonštruje Ankara svoju silu aj v iných krajinách regiónu. Najsilnejšiu tureckú stopu je v posledných mesiacoch cítiť v Líbyi, kde Erdoganova podpora pre medzinárodne uznávanú vládu v Tripolise zastavila víťazný pochod rebelov poľného maršála Chalífu Haftara. Napriek embargu na dovoz zbraní zo strany OSN do Líbye plynie obrovské množstvo zbraní a žoldnierov – aj z Turecka.
Práve v Líbyi sa prejavil jeden z mnohých konfliktov záujmov, ktorého následky je cítiť aj dnes. Zatiaľ čo Ankara spolu s väčšinou EÚ uznávajú vládu v Tripolise za legitímnu, tak na strane Haftarových rebelov stojí netradičná koalícia Francúzska, Ruska a arabských krajín, ktoré si brúsia zuby na miestne ropné polia.
Tripoliská vláda sa preto stala jedným z mála spojencov tureckého prezidenta a koncom minulého roka s ním podpísala dohodu, ktorá vytvorila medzi oboma krajinami spoločný EEZ koridor blokujúci regionálne ambície Grécka a Egypta. Problémom však zostáva to, že Turecko s Líbyou si týmto nárokovali veľkú časť exkluzívnej ekonomickej zóny Grécka.
Na odpoveď Atén potom nebolo potrebné dlho čakať.
Protiturecká os
Turecká interpretácia námorných hraníc založená na hraniciach kontinentálnych šelfov, nie ostrovov, vyvoláva obavy najmä zo strany Grécka a Cypru. Práve tieto dve krajiny sú častým terčom ostrej rétoriky R. Erdogana a musia čeliť rôznym krízovým situáciám.
Najväčšiu medzinárodnú pozornosť si získal námorný incident z konca augusta, kedy Turecko poslalo do gréckych vôd svoju prieskumnú loď s vojenskou eskortou, čoho následkom bola mobilizácia oboch námorníctiev a následná patová situácia.
Erdogan vyhlásil, že Turecko nebude v Stredozemnom mori ustupovať
Veľkú pozornosť pritiahol aj incident zo začiatku júna, kedy došlo k incidentu medzi francúzskou loďou kontrolujúcou dodržiavanie zbrojného embarga v Líbyi a tureckou eskortou námorného konvoja, ktorý podľa Francúzov pašoval do krajiny zbrane.
Grécko sa aktívne snaží odpovedať na provokácie Ankary svojimi vlastnými iniciatívami. Niekoľko mesiacov po turecko-líbyjskej dohode ohľadom námorných hraníc Atény podpísali svoju vlastnú zmluvu o hraniciach EEZ s Egyptom, ktorá je v priamom rozpore s tou turecko-líbyjskou.
Najväčším strašiakom pre Ankaru je však ambiciózny projekt výstavby viac ako 2 000 km dlhého plynovodu Eastmed Stream, ktorý má spájať plynové ložiska Cypru a Egypta s Gréckom a Talianskom.
Moskovské peripetie Nikózie
Udalosti posledných týždňov vo východnom Stredomorí a Bielorusku majú prekvapivého spoločného menovateľa – Cyprus. Zatiaľ čo Nikózia v otázke tureckého expanzionizmu žiada Európu o prejavy solidarity, tak v otázke sankcionovania Bieloruska veľmi aktívne nahráva vladárom z Kremľa.
Objektív: Koľko stojí Bielorusko? Lukašenkovi stačí 1,5 miliardy dolárov z Moskvy
Malý ostrovný štát, ktorého severná časť je už viac ako 40 rokov pod kontrolou tureckých separatistov a jeho ekonomika sa nikdy neoživila po tragickej finančnej kríze roku 2013, bol nútený hľadať nové zdroje bohatstva. Novým biznisom sa tam stal systém tzv. zlatého občianstva.
Tento systém, ktorý je známy najmä z karibských daňových rajov a založený na kupovaní občianstva danej krajiny za investície, si získal veľkú obľubu medzi ruskou oligarchiou. Získanie cyperského občianstva výmenou za investície sa stalo obľúbeným nástrojom na obchádzanie európskych sankčných zoznamov.
Udalosti posledných týždňov efektívne ukázali, aká nefunkčná je spoločná európska zahraničná politika
Srdečným vzťahom medzi Nikóziou a Moskvou napomáha aj sieť neoficiálnych kontaktov medzi predstaviteľmi miestnych pravoslávnych cirkví a komunistických strán. Symbolom vrúcnych medzištátnych vzťahov bola prítomnosť prezidenta krajiny Nikosa Anastiadisa na vojenských oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve v roku 2015.
Cyprus sa tým stal jedinou európskou krajinou, ktorá poslala svojho najvyššieho ústavného činiteľa na oslavy, ktoré boli predmetom bojkotu v súvislosti s anexiou Krymu.
Nové aliancie
Udalosti posledných týždňov efektívne ukázali, aká nefunkčná je spoločná európska zahraničná politika. Princíp spoločnej zahraničnej politiky založenej na dodržiavaní základných práv a hodnôt sa veľmi rýchlo rozpadá, keď sú v hre miliardy a tvrdá geopolitika.
Objektív: Ako Rusko vyrazilo na novú vojnu so západom a zatiaľ vyhráva
Zatiaľ čo EÚ oficiálne uznáva líbyjskú vládu v Tripolise, Francúzi veľmi dlhú dobu zásobovali maršala Haftara zbraňami a rátali so získaním kúsku ropného koláča. Na druhej strane, keď sa v Bielorusku začali obrovské mierumilovné demonštrácie, prebiehajúce až doteraz, Moskva zrejme aktivovala svoje kontakty v Nikózii a zablokovala jednotnú, tvrdú odpoveď Európskej únie.
Rôzne priority a záujmy európskych krajín sa stále častejšie ukazujú ako prekážka k úspešnej európskej politike. Ako je možné dôverovať v jednomyseľnosť podpory pre sankcie namierené proti Minsku a Moskve, keď Emmanuel Macron by si mohol podať ruky s ruskými žoldniermi podporujúcimi maršala Haftara?
V tejto komplikovanej geopolitickej sieti netreba zabúdať na R. T. Erdogana, ktorý si rozdrobenosť Európanov jednoznačne užíva a upevňuje si svoju pozíciu na úkor svojich regionálnych susedov.
