Súdy budú v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach a svoju činnosť začnú 1. januára 2023. Až do začatia činnosti správnych súdov vykonávajú ich pôsobnosť tie krajské súdy, ktoré ju vykonávali do zriadenia správnych súdov.

Miesto zjednodušenia ďalšie bariéry

Pre vysvetlenie verejnosti je potrebné objasniť, že správne súdnictvo vykonávajú aktuálne na Slovensku krajské súdy, ktoré majú zriadené správne kolégium alebo zjednodušene povedané správny úsek. Z uvedeného vyplýva, že už teraz v slovenskej justícii pôsobia špecializovaní sudcovia na správne súdnictvo na ôsmych krajských súdoch. Od januára 2023 už len na troch.

Títo špecialisti, v prípade, že prejavia záujem byť sudcami novovytvorených správnych súdov, musia absolvovať osobitnú zákonom predpísanú procedúru. K preklopeniu sudcov teda nedochádza automaticky. Sudca, ak chce byť preložený na novovytvorený správny súd, musí o svoje preloženie na tento súd požiadať do 31.12.2022. Podľa zákona tak môže požiadať hociktorý sudca, a teda nie len sudca, ktorý získal špecializáciu výkonom správneho súdnictva. Následne takýto sudca musí absolvovať konanie pred Súdnou radou SR.

Pre priblíženie verejnosti, čo obsahuje agenda správneho práva, príkladmo uvediem, že sa jedná o žaloby daňových subjektov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správcu dane, žaloby fyzických a právnických osôb proti orgánom verejnej správy, a to nielen proti rozhodnutiam či opatreniam, ale aj proti zásahom či nečinnosti orgánu verejnej správy.

Pre lepšiu ilustráciu budem konkrétna a objasním akú agendu súdia správni sudcovia na Krajskom súde v Bratislave. Keďže miestna príslušnosť súdu závisí od sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak, je Krajský súd v Bratislave miestne príslušný na žaloby proti všetkým ústredným orgánom štátnej správy, ktoré majú sídlo v Bratislave, ak rozhodovali v prvom stupni. Krajský súd v Bratislave má tiež príslušnosť na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí, na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou ako jediný súd na území Slovenskej republiky. Vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je pre celé územie Slovenska príslušný Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach.

Správni sudcovia Krajského súdu v Bratislave rozhodujú napr. o žalobách vojakov a policajtov vo veci preskúmania zákonnosti prepustenia zo služobného pomeru, o žalobách advokátov proti rozhodnutiam Slovenskej advokátskej komory či žalobách správcov alebo znalcov proti Ministerstvu spravodlivosti SR. K agende správneho súdnictva patria aj žaloby týkajúce sa infozákona a rovnako tak aj žaloby napríklad proti Rade pre vysielanie a retransmisiu, Telekomunikačnému úradu, Úradu verejného zdravotníctva SR, Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Inšpekcii životného prostredia, Slovenskej obchodnej inšpekcii atď.

Kde nájdeme dobrých sudcov?

Na Krajskom súde v Bratislave pôsobí 16 sudcov správneho kolégia, aktuálne je vo výkone len 11 sudcov.

K 30. aprílu 2022 bolo na Krajskom súde v Bratislave nerozhodnutých 2 701 senátnych vecí a 779 samosudcovských vecí, t.j. spolu 3 480 nerozhodnutých vecí.

Pani ministerka spravodlivosti očakáva, že Správny súd v Bratislave, ktorý by mal začať svoju činnosť od 1.1.2023 bude mať približne 44 sudcov, a mal by poňať okrem svojej agendy aj agendu správneho súdnictva z Krajského súdu v Trnave a Nitre.

V rámci prípravy súdnej reformy k správnemu súdnictva pani ministerka spravodlivosti SR nerobila žiaden predbežný prieskum k tomu, ktorý zo sudcov bude ochotný na novozaložený správny súd prejsť. Záujem je čisto deduktívny.

V úplne prvom návrhu novej súdnej mapy sa za nové sídlo správneho súdnictva v západoslovenskom kraji navrhovala Nitra. Uchádzači o pôsobenie v správnom súdnictve tak na základe tejto informácie mali rátať s tým, že možno po pár mesiacoch odíde agenda správneho súdnictva do Nitry. Nepochybne aj táto skutočnosť bola faktorom rozhodovania sa, či sa zúčastnia výberových konaní na správny úsek na tom ktorom krajskom súde.

Po prijatí zákona o zriadení správnych súdov správne súdnictvo čelí viacerým neznámym – nie je známe, kto bude súdiť na nových správnych súdoch (či bude dostatok sudcov - špecialistov), nie je známe, na akej adrese budú správne súdy sídliť a nie je známe, kto bude ich predseda a ako bude prebiehať transformácia alebo inými slovami, aká bude nábehová krivka, keďže s touto zákon nepočíta. Bez predsedu správneho súdu nie je rozvrh práce, bez budovy nie je možnosť vytýčiť pojednávania po 1.1.2023, bez sudcov nie je možné súdiť.

Menej súdov, menej sudcov a viac agendy

Podľa predbežných neoficiálnych informácií od sudcov správneho súdnictva zo západoslovenského kraja 5 až 7 sudcov vyslovene nevylučuje možnosť zúčastnenia sa procesu preloženia na správny súd v Bratislave. Ak budeme veľkorysí optimisti, pripustíme odchýlku od prieskumu a zaokrúhlime počet špecialistov na správne súdnictvo v západoslovenskom kraji ochotných zúčastniť sa procesu preloženia na novovytvorený správny súd na 10, ešte stále chýba 34 sudcov. Nie je známe, kde chce pani ministerka Kolíková nájsť 34 sudcov tak, aby k 1.1.2023 bol správny súd funkčný nie len na papieri, ale aj v realite. Tak, aby nedošlo k prieťahom a kolapsu.

Zo správy Ministerstva spravodlivosti SR o obehu vecí na krajských súdoch stav k marcu 2022 (zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR) vyplývajú nasledovné údaje týkajúce sa správneho súdnictva: priemerný počet sudcov vo výkone na Krajskom súde v Bratislave je 14, v Trnave 3, a v Nitre 4 (spolu 21 sudcov). Na sudcu správneho súdnictva v Bratislave pripadá 244 nerozhodnutých vecí (celkom 3416 nerozhodnutých vecí), v Trnave 134 nerozhodnutých vecí (celkom 402 nerozhodnutých vecí), v Nitre 229 nerozhodnutých vecí (celkom 916 nerozhodnutých vecí). Celkom nerozhodnutých vecí v Bratislave, Nitre a v Trnave by malo podľa tabuľky byť 4734. Pokiaľ by sme išli ideálnym scenárom a predpokladali, že všetkých 21 tabuľkových sudcov prejde na novovytvorený správny súd a 4734 vecí by sa rovnomerne rozdelilo medzi 21 sudcov, činí to 225 nerozhodnutých vecí na osobu sudcu.

Ak však pôjdeme scenárom, ktorý sa črtá ako reálny, a síce, že na novovytvorený súd v Bratislave prejde len 10 sudcov, zaťaženosť sudcu bude 473 nerozhodnutých vecí na sudcu.

To sú čísla vzťahujúce sa len k množine nerozhodnutých vecí, osobitnou kapitolou je to, čo na súd každý mesiac pribudne ako nový nápad veci, t.j. ako novo doručená vec na prejednanie.

Trenčania sa tešia na Banskú Bystricu

Ak Vám chýba vo vyššie uvedenej štatistike Trenčín, ktorý je z geografického hľadiska súčasťou západoslovenského kraja, tak vedzte, že podľa nového zákona bude spadať pod Správny súd v Banskej Bystrici. A to i napriek tomu, že rozdiel v dostupnosti účastníkov konania z Trenčína do Banskej Bystrice v porovnaní s dostupnosťou do Bratislavy, je markantný.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že najmä v sociálnych veciach, kde sú účastníci konania dôchodcovia a osoby poberajúce sociálne dávky, neplatí argument p. ministerky Kolíkovej, že na súd sa chodí priemerne raz za život. Výška dávky a okolnosti na jej priznanie sa môžu meniť, a tým pádom pri každej zmene je potenciál jej preskúmania na správnom súde.

Šéf nemusí byť kvalifikovaný, podriadení áno

Výberové konania na funkcie prvých predsedov správnych súdov vyhlási minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnili do 31. júla 2022. Do výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu sa môže do 31. decembra 2022 prihlásiť sudca ktoréhokoľvek súdu. Do vymenovania prvých predsedov správnych súdov môže minister poveriť ktoréhokoľvek sudcu s jeho súhlasom, aby do vymenovania nového predsedu správneho súdu plnil úlohy predsedu správneho súdu.

Z vyššie uvedeného znenia vyplýva, že nie je vylúčené, aby sa predsedom správneho súdu stal aj nešpecialista, t.j. osoba, ktorá správnemu právu vôbec nerozumie. Dobrá správa vecí verejných, na ktorú správne súdnictvo často odkazuje, vyžaduje, aby sa do funkcie prvého predsedu správneho súdu prihlásil len skúsený sudca, špecialista na správne právo. Práve uvedený faktor osoby predsedu súdu môže zohrávať dôležitú úlohu v procese rozhodovania sa správnych sudcov.

Odpovede na otázku, ktorá je nadpisom tohto komentára, mala už dávno poskytnúť ministerka spravodlivosti SR. Na problémy s implementáciou projektu správneho súdnictva do praxe sme upozorňovali už od začiatku, a aj na rozporovom konaní k správnym súdom.

Za daného aktuálneho stavu neostáva nič iné len konštatovať, že šitie súdnej reformy „horúcou ihlou“, odmietanie dialógu so sudcami -špecialistami, sa nevyhnutne prejaví v kvalite a rýchlosti rozhodovacej činnosti.

Dana Jelinková Dudzíková

Sudkyňa správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR zvolená sudcami. V minulosti  pôsobila 18 rokov ako advokátka. Svoju advokátsku činnosť vykonávala najmä ako advokát prvého kontaktu. Profesionálne sa zameriavala na pomoc osobám v exekúcii a s osobným bankrotom. Niekoľko rokov poskytovala bezplatne právnu pomoc. Okrem advokátskej práce vykonávala aj správcovskú činnosť. V roku 2012 bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave. Od toho obdobia poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky a spolupracovala v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému. Sudkyňa Dana Jelinková Dudziková hovorí anglicky a francúzsky.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora