Nový svetový poriadok: bez Číny ťažko, s Čínou nikdy

Do medzinárodných vzťahov sa vkradla anarchia, píše pre Foreign Affairs indický diplomat a akademik Shivshankar Menon. Súčasný poriadok podľa neho nevyhovuje nikomu. Za príčinu považuje kolaps dôvery v piliere svetového usporiadania. Dialóg, kompromis a spoločný postup prostredníctvom orgánov OSN sú minulosťou. Nahradil ich poriadok vymáhaný nátlakom, závislý na pokračujúcom vplyve Západu.

Zatiaľ čo hlásiči konca histórie očakávali faktické zjednotenie sveta vďaka politickej a ekonomickej globalizácii, stal sa takmer presný opak. Čoraz viac krajín bolo vylúčených z klubu spriatelených národov a jednotný naratív spolupráce a rozvoja sa rozpadol. A tak sa Západ prebudil do sveta, kde si Rusko môže dovoliť otvorenú agresiu proti zvrchovanému štátu.

Nátlak, ktorého účinnosť je oslabená, prichádza s čoraz vyššími politickými cenovkami: rozšírenie NATO za cenu občianskych práv Kurdov, odpojenie sa od ruskej ropy za cenu podpory azerbajdžanského režimu, autorita v Pacifiku za nutnosti trápneho vydierania inváziou Šalamúnových ostrovov.

Svetový poriadok dospel do stavu, ktorý nevyhovuje nikomu. Je na mieste sa opýtať, čo ho má nahradiť.

Zachráň sa, kto môžeš

Európa stráca podporu Spojených štátov v momente, keď by ju najviac potrebovala. Hľadáčik Washingtonu sa presúva do pacifického javiska. Na rozdiel od európskych sú americké sankcie vypočítavé a protekcionistické. Hráči, ktorí sa kedysi považovali za západných spojencov, si hľadajú vlastnú cestu.

Otázka je, čo príde po prechodnom období anarchie. Podľa Marca Saxera, analytika Nadácie Friedricha Eberta, treba uvažovať o dvoch typoch scenáru: s Čínou a bez Číny.

Svetový poriadok bez Číny je ťažko mysliteľný. Západ je politicky vyčerpaný a izolovaný, odkázaný by bol na čoraz krehšie spojenectvá s regionálnymi autokratmi. Diplomatická akrobacia, ktorou sa status quo udržiaval doteraz, je opotrebovaná a vyčerpávajúca.

Svetový poriadok s Čínou znamená pristúpenie na multipolaritu. Čínskou podmienkou pre normalizáciu vzťahov bude rovnoprávnosť so Spojenými štátmi, ktorá je ťažko predstaviteľná. Paradoxne by však politická cena takéhoto postupu nebola vysoká. Na papieri takto medzinárodné inštitúcie fungujú už dnes a rekalibrácia vzťahov by sa mohla udiať v tichosti. Krátkodobou výhodou by bola ďalekosiahla izolácia Ruska, od ktorého sa Čína už teraz dištancuje. Čínsky variant si je ťažké predstaviť najmä preto, že Spojené štáty zjavne robia všetko, čo je v ich silách, aby napätie s Pekingom eskalovali. Presun geopolitického ťažiska do Pacifiku, ktorý zďaleka nesúvisí iba s Taiwanom, je v tomto kontexte nešťastný.

Studená vojna nebude

Pozorovateľné delenie sveta do záujmových blokov môže pripomínať scenár z dvadsiateho storočia. Ako ale podotýka S. Manon, v podmienkach moderného svetového hospodárstva je nová studená vojna nemysliteľná. Prvým problémom sú bezprecedentné väzby medzi čínskou a americkou ekonomikou. Napätie rastie, obchodná železná opona je však nepredstaviteľná – nafúknuté krízy zásobovacích reťazcov iba podčiarkujú krehkosť hospodárskeho systému.

Ide o paradox – kvôli ekonomickým väzbám nie je Západ schopný vyvíjať nátlak potrebný na udržanie statusu quo, zároveň kvôli nim nemôže od globalizácie ustúpiť. Pokusy rozseknúť hospodársky gordický uzol sú reálne v niektorých sektoroch, technologické a finančné embargá uvalené na Rusko a Čínu sú toho dôkazom. V priemysle a poľnohospodárstve ale ide o čistú fikciu.

Orwellova nočná mora

Svet vzájomne previazaných obchodných blokov ochotných pretláčať sa v čoraz početnejších regionálnych konfliktoch pripomína aliancie a nekonečné vojny z dystópie Georgea Orwella.

V politike veľmocí je možné pozorovať únavu a stratu záujmu o zahraničnú politiku. Nekrológov svetového poriadku je veľa, záujem navrhovať a tvoriť nový však chýba. Z pragmatických dôvodov sa môže z usporiadania zemegule stať otázka akademických sporov bez významu pre politikov a verejnosť. Vojny a hospodárske šoky to pravdepodobne nevyrieši.