Nobelovu cenu za ekonómiu získava muž, na ktorého nedajú dopustiť odborári a stúpenci imigrácie

Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu je nezvyčajne rozdelená na tri nerovnaké časti.  David Card  si prevzal cenu za výskum v oblasti trhu práce.

O zvyšné ocenenie  sa potom rovným dielom delia Joshua Angrist a Guido Imbens za metodologické obohatenia analýzy príčinných vzťahov.

Tento rok je mierne narušená obvyklá nadvláda amerických ekonómov, pretože Card je Kanaďan a Imbens Holanďan. 

Cardov výskum trhu práce potvrdzuje, že kúzlo aj úskalia ekonómie spočíva v obmedzených možnostiach overenia výsledku experimentom.  Kým chemik sa totiž môže zavrieť do laboratória a vykonávať jeden a ten istý pokus stále dookola, ekonóm analyzuje systém spravidla vždy za pochodu, „naostro", keďže ťažko možno zavrieť ľudskú spoločnosť na nejaký čas do laboratória.

Imigrácia nie je problém

Ľudia nie sú molekuly.  Ekonomický systém ako celok  nie je súborom molekúl, ale práve ľudí.  Máme tu však individuá, akým bol napríklad Fidel Castro, ktorí hocikedy nevedomky s ľudskou spoločnosťou experimentujú. 

Keď ekonóm mieni skúmať napríklad vplyv imigrácie na pracovný trh hostiteľskej krajiny či regiónu, výborne mu poslúži skúmanie dôsledku výnosu kubánskeho vodcu z 20. apríla 1980.

V roku 1990  sa Card pustil do skúmania imigračnej vlny „Marielitos". Vo svojej prelomovej štúdii dospel k záveru, že prisťahovalecká vlna z kubánskeho prístavu Mariel nemala zásadný dopad na pracovný trh v Miami, hoci ten musel takmer zo dňa na deň absorbovať obrovské množstvo imigrantov. Za päť mesiacov ich vtedy v roku 1980 odplávalalo do Ameriky vyše 120-tisíc.

Mzdová úroveň v Miami sa neznížila. Bez zmeny zostala aj nezamestnanosť, a to aj medzi pracovníkmi s nízkym vzdelaním, zistil tohtoročný čerstvý nobelista. Závery Cardovej štúdie sa tak stali vítaným argumentom zástancov imigrácie.

Minimálna mzda

Štúdia, na ktorej sa Card podieľal, významne ovplyvnili tiež teóriu aj prax zavádzania a úprav minimálnej mzdy. Autor textu viedol v roku 2013 rozhovor s už zosnulým ekonómom Alanom Krügerom, toho času šéfom ekonomických poradcov prezidenta Baracka Obamu.

Krüger zaspomínal práve na štúdiu k minimálnej mzde, ktorú začiatkom devätdesiatych rokov spracovával s Card. „Tou štúdií sme s Davidom Cardom  pôvodne chceli len potvrdiť, že  zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť, "spomínal Krüger.

„Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že aj vplyvom tejto štúdie dochádza v posledných rokoch k posunu a stále viac a viac ekonómov sa prikláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dopad na zamestnanosť. "

Card s Krügerom vtedy porovnávali mzdy vo fastfoodoch v Pensylvánii a New Jersey a prekvapivo zistili, že zvýšenie minimálnej mzdy nezvyšuje mieru nezamestnanosti. Táto štúdia dodnes slúži odborárom z celého sveta k podpore ich argumentácie pre zvyšovanie minimálnej mzdy.