Nepotrebujeme masívnu výstavbu škôlok ani povinnú plošnú dochádzku

Slovenskí politici čelia novej výzve. Zaplavia ich peniaze z EÚ a musia nájsť spôsoby ako ich minúť. Je to síce presne opačný prístup, ako hlásajú princípy hodnoty za peniaze, ale taká je doba. Už sa nikto nepýta, či potrebujeme nejaké nové výdavky, ale len aké to budú výdavky.

Medzi priority, do ktorých nám EÚ odporúča investovať patrí aj vzdelávanie. A ministerstvo školstva už zverejnilo prvotný nástrel zoznamu, kam by asi peniaze mali tiecť. Hneď prvé miesto obsadil návrh na „Masívnu výstavbu nových materských škôlok (prípadne základných škôl) a ich obnova“. Tento návrh zapadá do širšieho povedomia o nedostatočných kapacitách škôlok na Slovensku. Avšak predtým ako roztočíme domiešavače s betónom, je potrebné sa kriticky pozrieť na to, či je „masívna výstavba“ skutočne to, čo potrebujeme. A to aj keď ide o peniaze, ktoré nám do republiky padajú z vrecka nemeckých či holandských daňových poplatníkov.

V školskom roku 2018/2019 nebolo na Slovensku vyhovené 12-tisíc žiadostiam o prijatie dieťaťa do škôlky. Tieto žiadosti však neboli po Slovensku rovnomerne distribuované. To dokazuje fakt, že útvar hodnoty za peniaze odhaduje, že na Slovensku máme voľnú kapacitu pre 7-15 tisíc detí v škôlkach. Problémy s kapacitou majú len určité oblasti – Žilinský, Senecký, Dunajskostredský alebo Bratislavské okresy. Nepotrebujeme tak masívnu výstavbu, ale presne namierenú. A tá sa už začala. Na začiatku roku 2019 bolo zazmluvnených 70 % (skoro 90 mil. eur) zdrojov z eurofondov na výstavbu 11-tisíc nových miest v škôlkach. Zo zvyšných prostriedkov by malo byť možné vybudovať ďalších 5 600 miest. Stačí do konca roka napísať projekty. Z tohto pohľadu sa zdá, že pokrytie dopytu rodín by v blízkej dobe nemalo byť problém. Chýbalo 12-tisíc, postaviť sa môže 11-16 tisíc.

Lenže problém škôlok na Slovensku nie je len o dopyte rodín, ale aj o predstavách štátu a politikov. Tí schválili zákon, podľa ktorého bude na Slovensku od roku 2021 povinná predškolská dochádzka od piatich rokov detí. V súčasnosti je „zaškolenosť“ takto starých detí na úrovni 84 %. Čo znamená, že je u nás približne 9 601 nezaškolených päť ročných detí. Toto niektorí odborníci vidia ako problém, lebo v EÚ je priemerná „zaškolenosť“ okolo 95 %. Otázkou je, prečo sa vôbec približovať nejakým priemerom a či existuje niečo ako objektívna správna úroveň zaškolenia pre väčšinové obyvateľstvo. Vplyv škôlok na ďalší vývoj detí žijúcich v bežných podmienkach je v odbornej literatúre veľmi otázny.

Ak niekde existuje dobrý argument pre rozšírenie predškolského vzdelania, tak je to vo vylúčených Rómskych komunitách. Tu však otázka nestojí, či by malo ísť už päťročné dieťa do škôlky, ale či nie je potrebné začať už skôr – v štyroch alebo troch rokoch. A zároveň tieto komunity sú v oblastiach, kde systematicky chýbajú kapacity v škôlkach. Podľa UHP existuje silná korelácia medzi veľkosťou rómskej populácie v obci a nedostatkom voľných miest v škôlkach. Vo všeobecnosti len jedna tretina detí z rómskych komunít navštevuje škôlku vo veku 3-5 rokov.

Preto ak niekde potrebujeme vybudovať škôlky a zamerať sa na zvyšovanie účasti deti v nich, tak je to tu. Určite však nemôžeme hovoriť o potrebe „masívnej výstavby“ a rovnako týmto deťom príliš nepomôže zavedenie povinnej plošnej školskej dochádzky pre deti od 5 rokov.