Nenápadné Kurzovo dedičstvo. Takmer 20 percent obyvateľov Rakúska sú cudzinci

Rakúsko práve zažilo neočakávanú migračnú debatu. Bola krátka, in­ten­zív­na a bezvýsledná. Nič sa nezmení. Otvoril ju 78-ročný spol­ko­vý prezident Alexander van der Bellen, ktorý zároveň oznámil, že sa rozhodol na jeseň kandidovať na ďalšie šesťročné funk­čné ob­do­bie. Rakúsky prezident povedal: „Myslím si, že občianstvo je niečo ne­smierne cenné, ale nemali by sme sa správať, akoby to bolo nie­čo, čo si človek musí zaslúžiť za 20 rokov.“ Navrhol, aby pri­sťaho­val­ci do­stali občianstvo už po šiestich rokoch pobytu. Pre istotu sa k skráteniu čakacej lehoty nezaviazal: „Teraz to len tak nad­ho­dím.“

Bol to prvý predvolebný ťah politika, ktorý vôbec nemusí robiť kam­paň: Rysuje sa, že štyri z pia­tich parlamentných strán ne­po­sta­via do prezidentských volieb vlastného kandidáta, iba pra­vi­co­vo­po­pu­listic­kí Slobodní hľadajú vo svojich radoch protikandidáta pre do­pre­du prehratý boj. Pravdepodobne to nebude žiadna ťažká váha, ho­vo­rí sa o pomerne neznámej poslankyni Susanne Fürstovej. V Rakúsku platí nepísané pravidlo, že proti úradujúcemu prezidentovi sa ne­bro­jí, všetci predchádzajúci prezidenti boli opätovne zvolení drvi­vou väčšinou.

Van der Bellen nebude výnimkou: Správal sa k ve­dú­cim politickým aktérom benevolentne, pozastavenie základných práv pre nazaočkovaných ani náznakom nekritizoval, ani do­mi­nant­nej vládnej strane ľudovcov žiadne naschvály ne­ro­bil, no a národ si zvykol na humor, s ktorým staručký profesor moderoval časté zme­ny vlád – počas štyroch rokov inauguroval štyrikrát kancelára a raz kan­ce­lárku. Rakúšania majú radi, keď v zimnom paláci Habs­bur­govcov Hofburg sedí taký typ neškodného submisívneho ujka.