Zdravotník je ťažké povolanie. Keď sa objavila pandémia, ľudia tlieskali z okien a balkónov, aby vyjadrili vďaku za nasadenie životov na záchranu ostatných. Lekári a iný zdravotnícky personál by mali mať vyššie platy, ktoré zohľadňujú toto riziko aj vďaku za záchranu životov.
Na Slovensku však debata o úrovni platov dostala horkú príchuť z viacerých dôvodov. Pomerne malá skupina lekárov združených v LOZ sa typicky ku koncu roka rozhodla pokračovať vo svojej dlhodobej snahe o zvyšovanie platov seniorných lekárov, bez záujmu riešiť systémový problém odmeňovania v zdravotníctve.
Až keď zistili, že verejnosť je proti dramatickému zvyšovaniu platov, rozšírili svoje požiadavky aj na iné oblasti zdravotníctva. Ak by však LOZ skutočne išlo o zdravotníctvo, protesty a výpovede s cieľom systémových zmien by realizovali už dávno.
To sa však nestalo a ani nestane. Súčasný systém je totiž pre nich výhodný. Akákoľvek reforma by znamenala potrebu meniť zabehané cestičky. Cieľom LOZ je zabetónovať absurdné fungovanie zdravotníctva na veky.
Nehorázne platy?
Kardinálnou požiadavkou lekárov je navýšenie platov podľa Hegerom vyjednanej dohody. Podmienky a čísla približuje Martin Smatana v blogu na Denníku N.
Dáta ukazujú, že „za posledné dva roky narástli priemerné mzdy o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent“. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. „Ide teda o 6,5-násobne rýchlejší rast platov lekárov v porovnaní s priemerom v hospodárstve“.
Ďalším problémom je, že v roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod hranicou 5-tisíc eur. Priemerná mzda v Česku je pritom vyššia (1 820 eur) než na Slovensku (1 484 eur).
Slovenskí lekári tak vzhľadom na ekonomiku dostávajú o 1 200 eur mesačne viac. Tento rozdiel môžu bežní ľudia, ktorí budú pri konsolidácii verejných financií musieť šetriť, ťažko chápať. Hrozí tak, že LOZ proti sebe postaví značnú časť populácie.
Lekárski odborári napriek tomu využívajú obavy z tichej privatizácie zdravotníctva. Prevzali rétoriku Roberta Fica, ktorý ako opozičný politik burcuje davy, no ako premiér sa schoval do kúta.
Ľudia na Slovensku nadmerne umierajú, no celá krajina rieši miesto príčiny platy lekárov
Ďakujte, že sme
Debata sa zvrháva na platy, hoci tie nie sú podstatné. Odborník a kvalitný špecialista si zaslúži plat aj 10-tisíc eur. Problém je však v tom, že lekárski odborári si zamieňajú odbornosť a kvalitu práce s dĺžkou pracovného pomeru.
Martin Smatana vysvetľuje, že ohodnotenie lekárov je nastavené tak, že začínajúci lekár má základnú mzdu vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy a atestovaný lekár 2,3-násobok. Tento koeficient však rastie s počtom odpracovaných rokov, pričom pri 30-ročnej praxi dosahuje až 3,25-násobok.
Na prvý pohľad by to nemuselo byť zlé – starší lekári by mali mať väčšiu kvalitu. V praxi to však platí len málokedy. Nové postupy a efektívne riešenia prinášajú mladší kolegovia, zatiaľ čo starší sa viac venujú politike.
Najviac šokujúce zistenie je, že lekári sú až na 94 percent odmeňovaní bez ohľadu na výsledok ich liečby. Iba tri percentá tvoria osobné príplatky a ďalšie tri percentá odmeny. Takýto spôsob nakladania s verejnými zdrojmi zaváňa problémami.
Stačí si predstaviť, že by všetci ľudia v ekonomike boli platení iba za to, že chodia do práce, bez ohľadu na výsledky ich činnosti. Implicitne sa totiž predpokladá, že každý robí to najlepšie, čo môže. V praxi sa však často ukazuje, že to nestačí. Politika typu „ďakujeme, že existujete" nemá vysokú pridanú hodnotu.
Ak neexistujú žiadne ukazovatele výkonnosti (KPI), v systéme sa množia chyby, podcenenia a postupne sa stratí motivácia prinášať lepšie výsledky za menej peňazí. Toto je skutočný problém slovenského zdravotníctva – chýba zodpovednosť za dosahovanie spoločenských cieľov. Chýba motivácia ponúkať viac za menej.
Slovenské zdravotníctvo je čierna diera pre peniaze daňových poplatníkov. Tento systém vyhovuje vybranej skupine lekárov v LOZ, ktorí ho chcú zabetónovať. Jediné, čo im ešte chýba, je odstrašenie súkromného kapitálu, pretože práve ten by zásadne zmenil ich systém práce.
Súkromný kapitál by zaviedol štandardy, zlepšenia procesov, stanovil ciele a spôsoby ich dosahovania, pričom by následne všetko kontroloval a na základe toho systém opäť menil.
Systém fungujúci na základe merateľných cieľov je smrťou pre skostnatený systém výhod mnohých dosluhujúcich primárov. Naopak, bol by vodou na mlyn mladých lekárov, ktorí prinášajú nové poznatky, dravosť a chuť meniť veci k lepšiemu.
Ak súčasná vláda ustúpi vydieraniu menšiny, šanca na zmenu sa definitívne vytratí. Kolapsu slovenského verejného zdravotníctva bude čoraz ťažšie zabrániť.
