Neberte nám ministra: Po Korčokovom odchode sa Slovensko nezrúti, kariérnych diplomatov je dosť

Otázka zotrvania šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka na ministerskom poste patrí medzi úsmevnejšie epizódy sporov o prežitie Hegerovej vlády. Osoba skúseného diplomata s čoraz jasnejšími politickými ambíciami sa totiž stala objektom záujmu všetkých zúčastnených strán.

SaS vyzdvihuje perspektívu Korčokovho pôsobenia ako jeden z argumentov v prospech demisie Igora Matoviča. Medzičasom minister financií, zjavne ovplyvnený sugesciou Milana Kňažka, vyzval Korčoka, aby v mene kontinuity a zodpovednosti zotrval vo funkcii.

Na oboch stranách pomyselnej barikády sa čoraz častejšie skloňuje obava o euroatlantické ukotvenie Slovenska. Politicko-osobnostná rovina súčasného konfliktu má zatieňovať jasné morálne stanovisko (príslušnosť k európskej strane dejín) a ohroziť budúce generácie (úpadok demokratického zriadenia).

Ivan Korčok je podľa verejne činných aktérov pomyselným pilierom, bez ktorého sa Slovensko zrúti späť do doby moskovskej. Podľa nich jeho múdrosť, morálny kompas a dlhoročné skúsenosti nemajú v našom regióne obdoby. Ledaže by to tak nebolo.

Aj súčasný šéf diplomacie je totiž len človek. Jeho skúsenosti sú síce nepopierateľné a zdatnosť v politických diskusiách prirodzená – v podstate však neponúka nič výnimočné. V okamihu jeho demisie sa objaví kŕdeľ uchádzačov s tým istým geopolitickým kompasom a naučenými frázami, ktorí nás v okamihu zbavia ilúzie o nenahraditeľnom ministrovi.

Karieristov máme dosť

„Byť diplomat neznamená byť bez názoru, bez chuti, vône a zápachu,” vyhlásil Korčok v nedávnom rozhovore pre Denník N. Minister sa v ňom trvania pokúšal vytvoriť kontrast medzi zásadovosťou a servilnosťou, ktorá je neodlučiteľnou súčasťou diplomatickej praxe. Jeho postoj je podľa neho kľúčový pre budúce postavenie ministrov zahraničných vecí.
A symbolické podvolenie sa ponuke lídra OĽaNO by mu znemožnili svedomite vykonávať funkciu. Práve motív silného charakteru a nezlomnej morálky sa počas rozhovoru ešte niekoľkokrát zopakoval.

Na pôsobenie a súčasnú úlohu Ivana Korčoka je možné nazerať z niekoľkých uhlov pohľadu. Najvýznamnejším faktorom je vojna za východnými hranicami a s ňou spojené manévre na diplomatickom poli. Slovensko napriek malým rozmerom zohráva dôležitú úlohu, vyplývajúcu z pozície priameho suseda Ukrajiny. Kontinuita zahraničnej politiky je v dnešných dňoch obzvlášť kľúčová. Slovenské renomé v zahraničí sa však nezrúti s ministerským pôsobením jedného veterána.

Slová šéfa diplomacie je možné vnímať aj ako symbol istej generačnej obmeny. Neustále zdôrazňovanie svojho vlastného názoru a existencie chrbtovej kosti svedčí nielen o narastajúcich politických ambíciách. Môže ísť aj o emancipáciu od imidžu postsocialistických kariérnych diplomatov, ktorí zosobňujú tie najhoršie črty z oboch systémov.

Najčastejšie išlo o absolventov moskovských škôl, ktorí pod vplyvom Nežnej revolúcie nečakane konvertovali z presvedčených mladých proletárov na najväčších hlásateľov liberálnej demokracie. Samozrejme, mentalita zostala rovnaká – zmenili sa len ideológie.

Ivan Korčok však už k tejto generácii nepatrí, napriek dlhoročným skúsenostiam sa už zaraďuje k porevolučnej garnitúre.

Zrod nového politika

Vojna na Ukrajine sa pre niektorých politikov neukázala len ako výzva, ale aj životná príležitosť. Politicky na nej získali predovšetkým predstavitelia opozície, nešťastná situácia môže hrať aj v prospech ministra zahraničných vecí.

Pomerne tvrdá rétorika voči Moskve z neho síce neurobí tribúna slovenského ľudu, vystačí mu však na presvedčenie tých, ktorí sú už dávno presvedčení. Ivan Korčok neponúkne voličovi nič nové. Časť „demokratického” elektorátu sa však uspokojí len s omieľanými frázami o európskom a atlantickom Slovensku.

Bez ohľadu na to ako sa súčasná kríza vo vládnej zostave skončí, o Ivanovi Korčokovi ešte budeme počuť.

Ďalšie dôležité správy