V Moskve to vrie. Vlna protestov od Petrohradu do Vladivostoku je pre najväčšiu krajinu sveta unikátnym javom. Závažnosť situácie nepotvrdili tisíce zúčastnených, ale najmä mimoriadne brutálny zásah polície, ktorý si vyžiadal viac ako 3 500 zatknutých.
Stredobodom tohto predstavenia nie je nikto iný ako známy opozičný aktivista Alexej Navaľnyj. Po otrávení novičokom a následnej hospitalizácii v špičkovej berlínskej nemocnici sa ruský opozičník napriek hrozbe väzby rozhodol vrátiť do svojej vlasti. Nechal si však poistku.
V okamihu, keď bol jeho návrat ruskými službami prijatý s náležitou cťou (odklonenie letu na iné letisko a okamžité zatknutie), internetový priestor ovládol takmer dvojhodinový dokument s príznačným názvom „Palác pre Putina. História najväčšieho úplatku sveta“.
Pokiaľ by sme si mali z Navaľného tvorby zobrať nejaké ponaučenie, bolo by ním to, že Rusko vo svojej podstate funguje ako mafiánsky štát
Dokumentaristické premiéry nepatria medzi najviac sledované posty na internete, no viac ako 87 miliónov zhliadnutí za 6 dní je žiarivou výnimkou. Investigatívny príspevok o korupčnej schéme ruskej oligarchie, ktorá už roky financuje vznik malého súkromného kráľovstva pri pobreží Čierneho mora pritiahol pozornosť celého sveta.
Európska tlač vrátane tej slovenskej už stihli vyhlásiť Alexeja Navaľného za lídra ruskej opozície. Niektorí ho dokonca pasovali za revolucionára schopného poraziť prezidenta Vladimira Putina. Tieto výroky sprevádza symfonický orchester európskych lídrov, prebiehajúcich sa v tom, kto hlasnejšie odsúdi zatknutie A. Navaľného.
Alexej Navaľnyj však nie je Vladimír Lenin a populárna dokumentaristická tvorba netvorí z človeka vrcholného politika.
Riskantná hra s FSB
Charizmatický bloger známy svojou investigatívnou činnosťou odhaľujúcou korupciu najvyšších špičiek ruského štátu sa rozhodol rozohrať riskantnú hru. Napriek jeho augustovej otrave nervovým plynom novičok (investigatíva Bellingcat ju pripisuje tajnej službe FSB) a niekoľkotýždňovému vyradeniu z verejného života Navaľného rozpoznateľnosť v Rusku významne vzrástla.
Ešte nedávno by sa dalo o ňom vyhlásiť, že o jeho investigatívnu prácu a boj s korupciou sa omnoho viac zaujímalo zahraničie ako Rusko samotné. Vďaka úspešnému ignorovaniu jeho činnosti vládnymi predstaviteľmi a väčšinou médií sa medzi podporovateľov Alexeja Navaľného zaraďovali len málopočetné skupinky moskovských a petrohradských intelektuálov, frustrovaná liberálna mládež a niekoľko menších skupín v provinčných mestách.
Otrávenie novičokom mu však prinieslo potrebnú pozornosť, ktorú sa rozhodol využiť. Medializovaný návrat do Ruska spojený s impulzívnou reakciou bezpečnostných zložiek a následným zverejnením dokumentu umožnil Navaľnému sa dostať sa do každej ruskej domácnosti. Je zrejmé, že opozičník nechcel zdieľať osud iných ruských prominentov, ktorí boli vo vyhnanstve odsúdení na irelevanciu.
Navaľnyj je nepohodlný pre politické, ale aj podnikateľské elity Ruska. Kto ho poslal do kómy?
Vojny oligarchov
Na mieste sú však aj otázky spojené s tým, kto bol jeho politický zdrojo pri natáčaní dokumentu a kto reálne stál za jeho otrávením. Teória o tom, že za tým stáli agenti FSB, je pre prebiehajúce vyšetrovanie kredibilná a pravdepodobná. Ignoruje však fakt, že podobne ako v iných krajinách, aj v Rusku prebieha boj medzi rôznymi mocenskými skupinami oligarchov o priazeň prezidenta.
Ťažko veriť aj tomu, že A. Navaľnyj sa dostal k takým detailným informáciám fungovania korupčnej schémy vrátane dronových snímok celého palácového komplexu (nachádza sa v bezletovej zóne stráženej príslušníkmi FSB) len vďaka svojmu tímu a asistencii znepokojených občanov. Nemôžeme vylúčiť, že mohol pracovať s požehnaním niektorej zo záujmových skupín, ktorej cieľom bola diskreditácia jej konkurencie.
Pokiaľ by sme si však mali z Navaľného tvorby zobrať nejaké ponaučenie, bolo by ním to, že Rusko vo svojej podstate funguje ako mafiánsky štát. Všetkému vládnu peniaze, drakonická hierarchia, silná postava lídra a večný súboj o jeho priazeň. Otázkou však zostáva, či Alexej Navaľnyj je tým, kto ten systém rozbije, alebo je len nevedomým nástrojom v rukách niekoho iného.
Frustrovaní Rusi
Hlavným dôvodom, prečo činnosť niekoho ako Alexej Navaľnyj konečne padla na úrodnú pôdu, je aktuálna frustrácia Rusov. Niet pochybností, že dlhé roky budovaný pocit ekonomickej a sociálnej stability spojený s prinavrátením mocenského statusu Ruska prezidentom Vladimirom Putinom začína pomaly ale isto zlyhávať.
Tento proces výrazne zrýchlila koronakríza, ktorá úspešne poukázala na žalostný stav miestneho zdravotníctva, ale najmä na pretrvávajúcu závislosť celej ruskej ekonomiky na cenách fosílnych palív. Poukázanie na rozsiahle korupčné praktiky najvyšších predstaviteľov štátu v čase, keď občania po celom svete sú frustrovaní z pandémie a jej následkov, bolo ideálnym politickým ťahom.
Dalo by sa povedať, že sme svedkami európskeho business as usual, teda na Twitteri hovoríme jedno, v politike robíme druhé
Svedectvom jeho úspechu sú samotné zábery zo sobotňajších protestov, ktorých spontánnosť a koncentrácia po celej krajine evokujú spomienky na Bielorusko. No na druhej strane, napriek tomu, že sme mohli pozorovať pomerne početné protesty po celej krajine, podpora V. Putina je naďalej pomerne silná. Pravdou je, že ruská opozičná scéna po zavraždení Borisa Nemcova v roku 2015 trpela chronickým nedostatkom osobností. Alexej Navaľnyj sa pokúša svojou nespochybniteľnou charizmou zaplniť toto líderské vákuum.
Či sa mu to podarí, vo veľkej miere závisí od toho, na aký dlhý trest ho odsúdia ruské orgány, či jeho hnutie si udrží aktuálne momentum, ale najmä od toho, ako na tieto udalosti zareaguje zahraničie.
Pokrytecká hra Európanov
V tomto kľúčovom momente vchádzajú na javisko krajiny Európskej únie. Ich príchod sprevádza twitterová baráž a vyjadrenia ako z kopírky. Zdá sa, že všetci hovoria tým istým hlasom, zatknutia v Rusku je potrebné odsúdiť. Kde sú však činy?
Oficiálne európski lídri čakajú na 2. február, teda dátum oficiálneho súdneho procesu s Alexejom Navaľnym. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však zopakuje bieloruský scenár. Európsky parlament bude neustále žiadať silnejší zákrok voči Rusku, reálny záujem o túto pozíciu prejaví Pobaltie, Poľsko a možno aj Slovensko.
EÚ zatiaľ nové sanckie pre Rusko nechystá, počká si na súd s Navaľným, informoval Korčok
Väčšina krajín však tieto udalosti bude ignorovať z dôvodu obchodnej sympatie voči Rusku alebo veľkej vzdialenosti od jeho hraníc. Konečným výsledkom budú symbolické sankcie, ktoré budú dostatočne silné, na to aby zaujali médiá, no dostatočne slabé, aby neuškodili okoliu ruského prezidenta.
Kým ropa a plyn tečie smerom na západ, dovtedy krajiny ako Nemecko nebude situácia v Rusku skutočne zaujímať. Dalo by sa povedať, že sme svedkami európskeho business as usual, teda na Twitteri hovoríme jedno, v politike robíme druhé.
O Alexejovi Navaľnom však budeme ešte počuť.
