Umelá inteligencia (AI) je pre firmy v rôznych oblastiach jednoznačne príležitosťou pre zefektívnenie činnosti. A to aj napriek tomu, že s touto témou je spojených mnoho obáv, ktoré vyplývajú z prakticky nulovej regulácie a množstva neznámych premenných. Pred rizikami varuje aj OECD, a to ako v oblasti „vyrábania“ nejasných či dokonca zavádzajúcich informácií, tak aj kvôli ohrozeniu zamestnanosti. Napriek tomu firmy už AI nasadzujú do praxe, keďže nechcú zaostávať za konkurenciou. Výnimkou nie je ani americká technologická burza Nasdaq. Tá patrí medzi pionierov, keď sa rozhodla začleniť umelú inteligenciu do svojich procesov už v roku 2019.

Nasdaq už niekoľko rokov používa umelú inteligenciu

Umelá inteligencia sa v podobe jazykových modelov za posledné mesiace zásadne posunula vpred. Aj keď Nasdaq s prvkami AI pracuje už od roku 2019, aktuálne vo veľkom rieši nasadzovanie najnovšej verzie umelej inteligencie pre generovanie obsahu – napríklad písanie blogov - na základe historických údajov a zdrojov. Okrem toho Verafin – spoločnosť zameraná na odhaľovanie finančnej kriminality, ktorú Nasdaq kúpil v roku 2021 – zorganizovala takzvaný hackathon, ktorého cieľom bolo skúmať využite umelej inteligencie pre boj s finančnou kriminalitou. Výsledkom bolo okrem iného zistenie, že umelá inteligencia je schopná písať aj investigatívne správy. Viceprezident firmy Verafin Brad Peterson je presvedčený, že aj finančný svet bude čeliť tlaku v podobe deepfakes, a preto chce využívať umelú inteligenciu na riešenie podvodov s bankovými prevodmi a odhaľovanie falšovaných šekov.

V Nasdaq nie je používanie AI ničím výnimočným, keďže už niekoľko rokov burza pri svojej práci používala jej iné, doteraz dostupné formy. Rozdiel voči aktuálnym možnostiam je však zásadný. Preto pred povolením na používanie umelej inteligencie pri výkone svojej práce musia zamestnanci  povinne absolvovať špecializované školenie.

OECD varuje pred stratou práce 300 miliónov ľudí

Ak sa pozrieme na širší obraz, okolo rozsiahlejšieho využívania umelej inteligencie panuje mnoho nejasností a obáv. Napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je veľmi zdržanlivá a vystríha firmy pred hlbším zapojením umelej inteligencie do ich bežného chodu. Zároveň organizácia radí členským štátom, aby sa detailnejšie zamerali na negatívne vplyvy a tieto brali vo zvýšenej miere do úvahy.

OECD ako organizácia, ktorá sa snaží pomáhať členským štátom k dlhodobému rozvoju cez ekonomickú spoluprácu a nastavovanie pravidiel, sa pozerá na svetovú ekonomiku takpovediac z vtáčej perspektívy. Pri umelej inteligencii si povinne kladie otázku, či a v akej podobe dokáže podporiť ekonomický rozvoj, alebo, naopak, ohrozí ekonomiky členských štátov. Momentálne jej z pozorovania a analýz vyplýva ako ťažiskový skôr druhý spomenutý element, a to hrozba masívnych zmien na pracovnom trhu ako následok revolúcie v technologickom sektore. Konkrétne by generatívna umelá inteligencia aj podľa OECD mohla viesť k nahradeniu mnohých pracovných pozícií a vytlačeniu pracovníkov do nezamestnanosti.

V rámci tohto procesu potom bude vznikať množstvo etických problémov, keď si budú zamestnanci priebežne uvedomovať, že ich prácu zvládne stroj omnoho spoľahlivejšie a vo vyššej kvalite. Z toho logicky vyplýva riziko nestability v širšom rozmere národných ekonomík. OECD hovorí, že podľa jej odhadu by umelou inteligenciou mohla byť ohrozená viac ako štvrtina pracovných miest v členských krajinách. Ak sa pozrieme na prieskumy medzi zamestnancami, tam je miera obáv ešte vyššia. Nie štvrtina, ale traja z piatich pracovníkov (čiže 60 percent) majú strach, že už v najbližších 10 rokoch im umelá inteligencia zoberie prácu. To by znamenalo ohrozenie existencie viac ako 300 miliónov ľudí.

Pozitíva AI v podobe rastúceho HDP

Samozrejme, aj OECD jasne vníma potenciálne prínosy. Napríklad automatizácia s nasadením AI by podľa prepočtov mohla urýchliť hospodársky rast a navýšiť hrubý domáci produkt o 7 percent. Do hry by sa opäť mohla vrátiť diskusia o základnom príjme, či aspoň vyššej minimálnej mzde. OECD napriek ekonomickému potenciálu vyzýva vlády, aby riešili tému AI oveľa podrobnejšie ako doteraz a mali v prvom rade na zreteli, aby nasadenie umelej inteligencie do praxe neohrozilo práva a súkromie pracovníkov.

IBM a Amazon konkurujú Microsoftu

Nasadzovanie umelej inteligencie, samozrejme, nekončí len pri burze Nasdaq. Napríklad IBM uvažuje o využívaní vlastných čipov Artificial Intelligence Unit na prevádzku cloudovej výpočtovej služby v snahe znížiť náklady. Išlo by o nadviazanie na predchádzajúci proprietárny systém umelej inteligencie Watson, ktorý však výkonovo zásadne zaostával za najnovšími jazykovými modelmi. IBM si uvedomuje, že tieto čipy nevedia konkurovať top produktom firmy Nvidia, naopak, cieľom je ponúknuť lacnejšiu alternatívu pre využitie AI. Nasadenie vlastných čipov rieši aj Amazon, ktorý vo svojej službe Amazon Web Services (AWS) promuje výhodnú cenu, ktorú dosahuje vďaka využitiu cloudových služieb cez modely umelej inteligencie Titan.

Obe spomenuté technologické spoločnosti konkurujú v oblasti cloudu Microsoftu, ktorý má v skupine jednotku trhu umelej inteligencie OpenAI. Medzi touto trojicou firiem sa črtá v najbližšom období súboj o to, kto dokáže poskytovať najvýhodnejšie a zároveň najkvalitnejšie služby v oblasti cloudu. Uvidíme, čo to prinesie firmám a či nasadenie pokročilejších technológií na báze AI nielen rozšíri výber služieb, ale zároveň ich urobí aj cenovo dostupnejšími.

Olívia Lacenová

Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora