Náklady na hypotéky začínajú byť problémom. Ako sa vyrovnať s rastúcimi úrokovými sadzbami?

Európska centrálna banka začala po vyše roku vysokej inflácie ráznejšie konať. Vo štvrtok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o bezprecedentných 75 bázických bodov na 0,75 percenta, čím sa vymanila zo záporných či nulových úrokových sadzieb.

Veľká väčšina predstaviteľov ECB volá po ďalšom razantnom sprísňovaní. Očakáva sa, že sadzby stúpnu o rovnakú úroveň ešte aj v októbri a začiatkom roka by mali dosiahnuť až dve percentá.

Práve „jastrabí“ slovník prezidentky ECB Christine Lagardeovej spôsobil nárast očakávanej úrokovej sadzby. Je to na hornom rozpätí toho, čo ekonómovia nazývajú ako „neutrálna sadzba“.

Ide o úrokovú sadzbu, ktorá neuvoľňuje a ani nesprísňuje monetárnu politiku. Inak povedané, na infláciu by mala mať neutrálny vplyv. Zdá sa, že práve toto je sadzba, ktorá bude maximom v podaní ECB pri jej boji s infláciou. Dôvody sú dva.

Vyššie to nepôjde

Prvým je, že európska ekonomika sa rúti do recesie. Kvôli vysokým cenám energií čoraz viac podnikov odstavuje svoje prevádzky. A už to neplatí iba pre vysoko energetické firmy. Ak doteraz niektorí podnikatelia bojovali na hrane, vysoké ceny energií ich odstavia úplne.

Druhým dôvodom je, že vyššie úrokové sadzby by vytvorili tlak na samotné prežitie eurozóny. Už teraz sa 10-ročné výnosy na talianskych dlhopisoch obchodujú nad úrovňou štyri percentá. Takúto výšku nevideli od roku 2014.

Nadmerný nárast výnosov je pre ECB iba ťažko stráviteľný. Jej nový inštrument na boj s rastúcimi periférnymi dlhopismi TPI sa javí ako nedostatočný. Je tak pravdepodobné, že centrálna banka bude preferovať nižšie úrokové sadzby a vyššiu infláciu, keďže existujú vysoké riziká ekonomickej recesie a dlhopisovej krízy. Recesia totiž dokáže cez deštrukciu dopytu znížiť ceny energií a vysoká inflácia zase vládne dlhy.

V takejto situácii už stratégia dlhých fixácii hypotekárnych úverov začína strácať zmysel.

Úroky už príliš neporastú