Najväčšia zrážka ekonomiky a ideológie od pádu Sovietskeho zväzu, za ktorú svet zaplatí

V roku 1991 sa rozpadol Sovietsky zväz, ktorý zničila nefunkčná ekonomika. V tom čase mal 74 rokov. Čínsky režim, ktorý demokratické krajiny považujú za mladšieho súrodenca Moskvy, oslávil 75. výročie. Sprevádzajú ho podobné okolnosti ako tie, čo predchádzali pádu Sovietskeho zväzu, ktorý tu mal byť „na večné časy“.

Ekonomika Číny sa ocitla vo vážnych problémoch a stroj na vytváranie blahobytu pomocou exportov a neustále rastúceho realitného sektora sa zasekol. Prezident Si Ťin-pching je presvedčený, že chápe, prečo Sovietsky zväz zlyhal. Podľa jeho názoru nešlo o ekonomiku, ale nedostatok ideologickej a organizačnej disciplíny. Moskva v jeho očiach po roku 1956 „vymäkla“, keď spochybnila svoju minulosť reprezentovanú kultom osobnosti Josifa Stalina, a tým prišla o budúcnosť.

Peking v súčasnosti tvrdí, že zvládne krízu lepšie. Jeho receptom sú rozsiahle štátne zásahy, väčšia centralizácia, zvýšená regulácia a nedôvera voči súkromnému vlastníctvu. Štát má zabezpečiť, že Čína bude dominantná v oblastiach budúcnosti, ako sú obnoviteľné energie, elektrické vozidlá, biotechnológie či umelá inteligencia.

Iniciatíva „Made in China 2025“, spustená v máji 2015, priniesla isté úspechy. No zďaleka nie také, ako plánovala. Hoci investovala dve až päť percent HDP do odvetví s vyššou pridanou hodnotou, výsledky sú zmiešané.