Národná banka Slovenska bola v poslednom mesačnom bulletine, v ktorom hodnotní vývoj ekonomiky a odhaduje vývoj do budúcnosti, pomerne optimistická. Dôvodom bolo zotavovanie HDP a vyhliadka na európske financie pre ekonomiku. Skutočnou výzvou však bude tieto prostriedky absorbovať. Slovensko si totiž nedokázalo poradiť ani s polovičnou sumou.
Kto najviac získal na delení akcií Tesly a Apple?
V čerpaní eurofondov patríme k najslabším
Na prvý pohľad čakajú slovenskú ekonomiku hody. Z európskeho protikrízového balíka 750 miliárd eur sa Slovensko ujde približne 12 miliárd eur. Mali by ísť na reformy vrátane inovácií a zväčšovania zelenej ekonomiky.
Slovensko však môže počítať aj s nevyčerpanými eurofondami z minulého programového obdobia v sume 10 miliárd eur a s novými eurofondami na ďalších 7 rokov v sume 12 miliárd eur.
Avšak zásadná otázka znie: ako dokáže Slovensko „absorbovať“ až 34 miliárd eur v blízkej budúcnosti, keď za posledných sedem rokov nedokázalo minúť 15 miliárd eur z eurofondov? Navyše, na tieto projekty sa bude hľadieť oveľa prísnejšie, keďže majú priniesť zásadné reformy...
Intel je dnes podhodnotený. A teda má jasný investičný potenciál
V HDP sme sa prepadli do roku 2015
NBS pri hrubom domácom produkte v 2. kvartáli namerala medziročný prepad o 12,1 percenta. Dôvody boli zrejmé: obmedzenie ekonomiky pre pandémiu a vysoká závislosť slovenskej ekonomiky na cyklických sektoroch.
NBS zároveň hovorí, že sme sa odrazili od aprílového dna. V porovnaní s inými krajinami eurozóny utrpela ekonomika Slovenska miernejší prepad ako ostatné krajiny. Avšak v prvom kvartáli sa nemáme čím chváliť: pokles patril medzi najstrmšie z krajín eurozóny a HDP Slovenska spadlo až na úroveň roka 2015.
Kvôli likvidite je ohrozených 7 percent firiem
Slovenská ekonomika stále trpí prepadom tržieb, a to najmä pri malých a stredných podnikoch. Investície išli aj v treťom kvartáli nadol, a to medzikvartálne o 12,1 percenta. Najhoršie boli na tom doprava a automobilový priemysel.
Hrozbou je aj vyššie zadlžovanie nefinančných spoločností v snahe korigovať problém s likviditou. Celkovo NBS odhadla objem potrebnej dodatočnej likvidity po zohľadnení podporných opatrení na 0,6 miliardy až 1 miliardu eur. Najhoršia správa na koniec: výpadok tržieb môže poslať do konca roka do insolventnosti až 7,3 percenta firiem.
Po dlhom čase sme svedkami prepadu akcií Tesly. Je to investičná šanca alebo skôr výstraha?
Stav nezamestnanosti nie je hrozivý
Nezamestnanosť je jedným z parametrov, ktoré sa na Slovensku držia. V auguste sa pohybovala na úrovni 7,6 percenta. Čísla zhoršuje, paradoxne, priemyselná výroba, ktorá v zamestnanosti klesla medziročne o 6,8.
Lepší vývoj neveští ani počet voľných pracovných miest, ktorých je o 16,6 percenta menej. Dôvodom nie je len pandémia, ale aj menej pracovných miest v automobilovom sektore kvôli optimalizácii výroby. Aj tam, kde sa výroba dostala na predkrízové čísla, zamestnanosť sa na pôvodnú úroveň už nevrátila.
V septembri sa, logicky, očakáva v evidencii úradov práce viac absolventov škôl. Minister práce Milan Krajniak však vyhlasuje, že čísla nezamestnanosti by mali byť výrazne lepšie ako prognózy.
Dôvodom má byť aj silnejšia podpora zamestnanosti, do ktorej chce ministerstvo sociálnych vecí a rodiny naliať v troch fázach 110 miliónov eur.
Prvým projektom bude snaha motivovať nezamestnaných začať podnikať. Na to bude slúžiť počas dvoch rokov podpora celkovo 5 600 eur, teda 233 eur mesačne. Druhým projektom je podpora firmám, aby zamestnali 32-tisíc uchádzačov o prácu. Súčasťou je preplácanie časti ceny práce, ak zamestnávateľ prijme do práce nezamestnaného.
Silnejšie euro si Európa zatiaľ nezaslúžila. Už o tri mesiace sa môže situácia otočiť
Kľúčový bude plán reforiem
Zhrnuté a podčiarknuté, slovenská ekonomika vyzerá pol roka od začiatku koronakrízy o niečo lepšie aj v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny. O mnohom však rozhodne podpora sektorov, ktoré dnes stoja na pokraji zrútenia (mestskí hotelieri, cestovný ruch všeobecne, umelecká scéna, šport a sčasti aj gastrosektor).
Avšak to najdôležitejší je bezpochyby chystaný plán reforiem, následne pretavený do reálnej schopnosti čerpať európske peniaze na zmysluplné aktivity včas a efektívne.
- Lukáš Baloga
Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
