Na finančné trhy sa vracia neistota. Prvýkrát po takmer dvojmesačnom neprerušenom raste si indexy zaknihovali viacdenné poklesy. Na trhu prebiehajú masívne odpredaje rizikových aktív, klesá výkonnosť amerických desať a tridsaťročných štátnych dlhopisov.
Trhy sa očividne boja druhej vlny koronakrízy. Ak by však prišla potravinová kríza, pred ktorou varuje OSN, dopad by bol oveľa zásadnejší.
Brusel sa snaží podchytiť produkciu liečiv
Pandémia aj naďalej zostáva najmocnejšou hybnou silou globálneho výhľadu. Trhy pozorne sledujú vývoj v USA, kde hneď niekoľko štátov zaznamenalo za posledný týždeň výrazne zvýšený výskyt prípadov Covidu-19.
Podľa portálu National Geographic napríklad minulý týždeň narástol počet prípadov v štáte Michigan o 85 percent oproti predchádzajúcemu týždňu. V Arizone bol tento nárast na úrovni 55 percent, v Južnej Karolíne 53 percent a v Utahu 31 percent. Na Portoriku to bolo dokonca 108 percent.
Domácnosti na ekonomickú neistotu reagujú aj predajom akcií, čo finančným trhom práve nepomáha.
Recept na spomalený ekonomický rast? Stačí vytlačiť ďalšie peniaze
Všeobecná neistota urýchľuje odhodlanie EÚ zmeniť fatálny nedostatok výrobných kapacít pre produkciu liekov a ochranných pomôcok na území Únie. Brusel plánuje vyčerpať miliardy eur na predbežné nákupné dohody s farmaceutickými spoločnosťami o vývoji vakcín proti koronavírusu.
Peniaze z fondu EÚ, známeho ako nástroj na podporu v prípade núdze, by sa zmobilizovali na financovanie úsilia výrobcov o rýchle a rozsiahle očkovanie. Finančné prostriedky majú byť zamerané predovšetkým na lieky, ktoré sa tento rok dostanú do štádia klinických skúšok s potenciálom masovej produkcie už v roku 2021.
Samozrejme, z nového fondu nebudú čerpať spoločnosti, ktoré majú výrobu výlučne v USA, keďže americká administratíva si uplatňuje nárok na ponechanie vyrobených liekov na americkom území.
Zneistenie ako dôsledok možnej druhej vlny
Pohľady štátov a finančných trhov sa upierajú na vývoj v krajinách, ktoré po opadnutí úvodnej vlny nákazy a uvoľnení opatrení čakajú na príchod druhej vlny pandémie. Aj keď sa obecne očakávajú výrazne nižšie čísla ako pri prvej vlne, biznis sa bojí možného opätovného zatvárania hraníc, ktoré by pravdepodobne prišlo. Hospodárske dôsledky by boli zásadné.
Prežijú Európska únia a eurozóna následky koronakrízy?
Investori sa logicky pýtajú, kam až môžu počas druhej vlny padnúť trhy. Ak by sa priblížili k tohtoročným minimám, bola by to bezpochyby príležitosť na nákup akcií, ekonomické následky by však boli zásadné.
Samozrejme, situáciu môžu opäť „fixovať“ FED a ECB, ktoré zvýšia pumpovanie peňazí na trhy a žiadny z negatívnych scenárov sa neudeje. Vývoj cien akcií zatiaľ vyzerá skôr ako technická korekcia než posun paradigmy v makropohľade. Avšak negatívne makrodáta by v najbližších mesiacoch mohli poskytnúť iný výhľad.
Najväčšia potravinová kríza od konca vojny?
Generálny tajomník OSN António Guterres však varuje pred novou hrozbou. Podľa OSN je svet na pokraji najhoršej potravinovej krízy od druhej svetovej vojny.
Dnešnú globálnu ekonomiku „ovláda“ kombinácia ekonomickej depresie a obmedzení pre vírusovú pandémiu. Vlády a centrálne banky čelia rastúcemu sociálno-ekonomickému chaosu. Ten by sa mohol posunúť až na nezvládnuteľnú úroveň, ak by sa narušil potravinový systém. Ten je podľa OSN bezprecedentne ohrozený, keďže každé obmedzenie pohybu tovarov – vrátane potravín – limitujú schopnosti ľudí predávať a nakupovať potraviny.
Vydajú sa USA zničujúcou japonskou cestou dlhodobej stagnácie?
Aj keď ju ešte nevidíme, vo svete sa vzmáha dokonalá búrka extrémnej chudoby a hladu, ktorá môže logicky viesť k dlhému obdobiu sociálnych nepokojov. Podľa OSN sa v dôsledku vírusovej pandémie môže viac ako 50 miliónov ľudí dostať do pásma okamžitej chudoby.
Potravinový problém hrozí aj vyspelým krajinám. Napríklad v USA od úvodu krízy zatvorili niekoľko závodov na spracovanie mäsa a potravín, čo obratom spôsobilo nedostatok niektorých potravín a ich zdraženie.
Ak sa globálna potravinová kríza zhorší, vlády ju nedokážu rýchlo vyriešiť. Kým peniaze sa totiž tlačiť dajú, viac jedla žiadna tlačiareň vyprodukovať nedokáže.
- Lukáš Baloga
Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.
