Kľúčovým motívom prekvapivého vpádu ukrajinských vojsk do Kurskej oblasti v Rusku je snaha zvýšiť vyjednávaciu silu Kyjevu, usudzuje vojenskí stratégovia. Ukrajina by však mohla získať aj silnejšiu pozíciu pri snahe „vyšachovať“ Rusko z možnosti cez jej územie dodávať plyn do EÚ.
Podľa správ z kurského bojiska sa tamojšie kľúčové plynárenské zariadenia dostali do ukrajinských rúk. Má ísť aj o plynovodnú odovzdávaciu stanicu Sudža, ktorá teraz predstavuje jediný uzol, ktorým tečie ruský plyn do krajín EÚ, ako je Slovensko, Rakúsko či následne Maďarsko alebo Taliansko.
Ukrajina samotná nezaisťuje iba tranzit ruského plynu do spomínaných krajín, ale jeho časť si fakticky odčerpáva pre vlastnú potrebu. Účtovne a formálne sa to rieši tak, že daný ruský plyn nakúpi od jeho odberateľov v EÚ, ktorí sa tak ocitajú v úlohe priekupníkov. Ukrajina sa preto vyhne tomu, aby nakupovala plyn priamo od ruskej strany. Takéto odčerpávanie ruského plynu už počas tranzitu Ukrajinou sa označuje ako režim virtuálne reverzného toku. Plyn prúdi reverzne, teda opačne, než je zvykom, čiže z EÚ na Ukrajinu, ale len virtuálne.
Súčasná dohoda o tranzite ruského plynu Ukrajinou režim virtuálne reverzného toku umožňuje, avšak Kremeľ , resp. ním ovládaný plynárenský kolos Gazprom sa doteraz snažil tento režim zablokovať. Usiloval sa o to, aby všetok jeho plyn končil v EÚ, prípadne v Moldavsku, a nedochádzalo k jeho odčerpávaniu ešte na Ukrajine. Zabratie plynárenských zariadení v Kurskej oblasti môže teda posilňovať vyjednávaciu pozíciu Kyjevu tvárou v tvár Gazpromu, aby od ďalších pokusov blokovať ukrajinské odčerpávanie upustil.
To je však stále len čiastkové vysvetlenie, čo môže Ukrajina vpádom do Kurskej oblasti sledovať v otázke plynu. Spomínaná tranzitná dohoda medzi ňou a Ruskom totiž ku koncu tohto roka vyprší a Kyjev opakovane uisťuje , že jej predĺženie nepripadá do úvahy. To je nepríjemná správa pre Slovensko či Rakúsko a v menšej miere pre niektorých ďalšie krajiny EÚ či Moldavsko, ktoré musia hľadať spôsoby, ako zabezpečiť dodávky plynu inak.
Podľa novej analýzy Strediska pre svetovú energetickú politiku pri newyorskej Kolumbijskej univerzite s nástupom roku 2025 nebudú mať Slovensko či Rakúsko a ďalšie v EÚ v podstate inú možnosť ako pristúpiť na dodávky plynu na základe takzvaného rusko- azerbajdžanského plynového swapu.
Tento swap by podľa expertiek Kolumbijskej univerzity spočíval v tom, že plyn s visačkou „ azerbajdžanský “ bude prepravený na rusko-ukrajinské hranice, čiže do odovzdávacej stanice Sudža, ktorá teraz teda zrejme padla do rúk ukrajinských vojsk. Odtiaľ by tento plyn, ktorý by v skutočnosti bol v celku alebo aspoň sčasti naďalej plynom ruským, tiekol cez Ukrajinu na Slovensko či do Rakúska. Zatiaľ čo ruský plyn, ktorý do tej doby oficiálne prúdil Ukrajinou plne oprávnene ako plyn s visačkou „ruský“, by bol presmerovaný buď na dodanie do Azerbajdžanu alebo tretích krajín, najskôr do Turecka.
Ponúka sa aj možnosť, že by Rusko nanovo vyvážalo svoj plyn, ktorý teraz odoberajú krajiny EÚ, do Azerbajdžanu, ktorý by takto získanú uvoľnenú kapacitu mohol posielať cez Rusko, Sudžu a Ukrajinu až do EÚ. Ceny plynu v Azerbajdžane sa však pohybujú veľmi nízko, takže Rusko by pre svoj export v rámci swapu určite preferovalo „lepšie platiace“ Turecko.
Zahrnutie Turecka do plynového swapu ale predstavuje pribratie ďalšie strany, čo celý obchod ďalej komplikuje. Turecko by preto zrejme žiadalo od EÚ dodatočné finančné záruky pre prípad, že by sa celý komplexný swap „zosypal“.
Ak by swap fungoval, vlastne by sa „vlk nažral a koza zostala celá“. Krajiny EÚ by odoberali miesto ruského plynu „azerbajdžanský“. Ukrajina by zasa nemusela mať problém s tranzitom takto označeného plynu. Rusko by finančne nijak zásadne netratilo, pretože by svoje dodávky uplatnilo namiesto Slovenska či Rakúska v Turecku, odkiaľ by v zodpovedajúcom rozsahu stiahol svoj plyn Azerbajdžan.
Napríklad slovenský premiér Robert Fico začiatkom mája cestoval do Baku , kde dojednával dodávky plynu z Azerbajdžanu, ktoré by zrejme museli prebiehať v rámci režimu swapu či nejakého podobného riešenia.
Kľúčovým problémom riešenia na báze swapu je to, že fakticky nenapĺňa zmysel západných protiruských sankcií, pretože Rusko by z predaja plynu do zahraničia ďalej profitovalo v podstate v nezmenšenej miere. Na druhú stranu je pravdou, že ak Rusko stratí finančný záujem na tranzite plynu Ukrajinou, stratí aj záujem udržiavať tamojšiu plynovodnú infraštruktúru funkčnú. Možno teda potom očakávať zvýšenú intenzitu ruských vojenských úderov na zariadení ukrajinskej plynárenskej sústavy.
Ukrajinský vpád do kurskej oblasti však teraz fakticky hatí šance na dojednanie už aj tak komplexného, komplikovaného, mnohostranného rusko- azerbajdžanského plynového swapu.
Ukrajina tiež sťažuje zásobovanie energiami Slovensko a Maďarsko. Deje sa tak totiž krátko potom, čo jej júnové sankcie na ruskú ropnú firmu Lukoil sťažili zásobovanie oboch krajín ropou.
