Monopol nie je všemocný, má aj veľa nášľapných mín

Na Slovensku sa znova rozpútala debata o tom, čo malo byť štátne a kde nevpustiť súkromných vlastníkov. Najskôr to bola kritika neodkúpenia VSE, potom nápad zlúčiť zdravotné poisťovne do jednej veľkej štátnej. A teraz je návrh vybudovať verejné spaľovne odpadu z úst trnavského primátora, ako protireakcia na zámer súkromného investora.

Za kritikou súkromných vlastníkov sa najčastejšie nachádza strach z ich svojvôle. Niektorí politici si myslia, že keď niekde rozhoduje súkromný investor, tak si v zásade môže robiť, čo chce. Teda nastaviť podmienky a ceny, aké mu budú vyhovovať. A to na úkor nás všetkých, spotrebiteľov.

Toto je však veľmi zjednodušený, statický a empiricky nepodložený pohľad na fungovanie trhu. V ekonómii existuje niečo, čo sa nazýva teória „contestable market“ teda teória „napadnuteľných trhov“. Táto teória vysvetľuje, že aj keď je na trhu len jedna firma, tak si nemôže robiť, čo chce. Nemôže napríklad bezhlavo zvyšovať ceny. Dôvodom je, že musí počítať aj s potenciálnymi, ešte neexistujúcimi konkurentmi, ktorí ešte len za rohom čakajú na jej zakopnutie.

To však nutne neznamená, že keď distribučná spoločnosť, alebo veľká tepláreň zvýši svoje ceny, tak hneď vedľa niekto vybuduje alternatívnu sieť, teplárenskú spoločnosť, či spaľovňu. Je totižto pravdou, že tento typ biznisu zvykne mať vysoké vstupné náklady. Za rohom však nemusia stáť len klasickí konkurenti, ale aj úplne nové inovácie, ktoré dokážu nahradiť tradičných poskytovateľov. A to aj bez nutnosti preinvestovať veľké miliardy. Napríklad lokálny zdroj elektriny či tepla, zmena energetického mixu, zvýšenie recyklácie, úprava technologického postupu, ale aj investícia do úspornejších strojov, či zateplenie.

Navyše aj tento strach politikov je statický. A to kvôli tomu, že nepočíta s postupným vývojom v čase. Predpokladá, že keď súkromný výrobca postaví svoju spaľovňu alebo tepláreň, napoja sa na ňu všetci spotrebitelia, či dodávatelia odpadu (obce). A následne príde k dohadovaniu sa o cene, kde logicky už spotrebitelia ťahajú za kratší koniec. V skutočnosti je dynamika celého vyjednávania úplne iná. Ak má firma zámer začať poskytovať nejaké dlhodobejšie služby spotrebiteľom, tak pre obe strany je výhodné znížiť neistotu a dohodnúť si dlhodobý kontrakt, kde sú špecifikované podmienky do budúcnosti. A v takejto situácii je už vyjednávacia pozícia oveľa vyrovnanejšia.

No a v poslednom rade neobstojí politický strach voči súkromným vlastníkom ani empiricky. Nežijeme totižto vo svete, kde sú spotrebitelia odkázaní len na jeden typ služby so žiadnymi alternatívami. Každá služba má množstvo viac, či menej vzdialených substitútov. Ak ide o spaľovne, tak môžeme odpad ďalej skládkovať, alebo ho recyklovať alebo dokonca vyvážať a platiť za jeho spracovanie niekde inde. Monopoly a oligopoly nájdeme všade okolo seba. Operačný systém, letecké motory, či niektoré vzácne komodity – na žiadnom trhu nepanuje dlhodobo cenová svojvôľa.

Z týchto troch dôvodov je strach politikov voči súkromným vlastníkom neopodstatnený. Kde by však súčasní politici mali mať väčší strach, sú ich budúci kolegovia. Politici pri moci zvyknú zabúdať na to, že sú vo funkcii len dočasne a po nich nemusia prísť takí čestní a dobromyseľní ľudia, za akých oni považujú sami seba.

A to je najväčší problém štátneho vlastníctva. Neexistuje nikto so zodpovednosťou, len striedanie sa lepších a horších manažérov s rôznymi motiváciami. Niektorí spravia v štátnych podnikoch priadok, zreformujú ich a iní ich následne oberú ako vianočný stromček. A občanom nezostane nič len platiť milióny za ich straty. Posledným príkladom nech je návrh na transfer 100 miliónov do štátnej zdravotnej poisťovne.

Róbert Chovanculiak (31): Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Do inštitútu INESS nastúpil v roku 2015. Predtým pôsobil ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Venuje sa fungovaniu verejného sektora, internetovým technológiám a školstvu.