Mladí bývajú s rodičmi príliš dlho. Osamostatniť sa je však u nás problém

Vo vekovej skupine od 25 do 34 rokov ich býva s rodičmi 56,4 percenta. Naopak priemerný vek Európana, ktorý opúšťa tzv. mamahotel, je 26,2 roka. V priemere EÚ býva so svojimi rodičmi tretina mladých. Najskôr svoje domovy opúšťajú mladí ľudia vo Švédsku (17,8 roka), Dánsku (21,1 roka) a Fínsku (21,8 roka). Najneskôr v Chorvátsku (31,8 roka) a Slovensku, spomínaných 31 rokov.

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat bol v minulom roku priemerný vek ich rodičov na úrovni 52 rokov. Práve táto veková kategória je jednou z najohrozenejších skupín ľudí v prípade nákazy covid-19. Typické nielen pre našu krajinu, ale aj juh Európy je, že máme aj vyšší počet dospelých, ktorí žijú s rodičmi, ako v západnej Európe. Napríklad Taliani majú vysoký podiel dospelých, ktorí žijú s rodičmi. V prípade 30- až 49-ročných ľudí až pätina z nich žije so svojimi rodičmi.

V porovnaní so Slovenskom je to dvakrát toľko. Napríklad v Nemecku ide len o 6 percent, vo Francúzsku je to len okolo jedného percenta. Ukazuje sa, že hlavne krajiny na juhu majú bližšie väzby s rodinou. Podobne ako v Taliansku je to v Grécku, kde 17 percent ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, v Španielsku je to okolo 10 percent.

Chýbajú nájomné byty

Viac ako tradície a blízkosť rodiny na juhu Európy sa u nás a v ďalších postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť. Podľa Eurostatu sa vlani každý piaty mladý človek na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov nevzdelával ani nepracoval. Mnohí tak majú problém byť finančne nezávislí do tridsiatky.

Mnoho mladých na Slovensku sa nedokáže osamostatniť aj kvôli tomu, že štátna politika v oblasti nájomného bývania pre mladých stagnuje. Ak chcú vlastné bývanie, narážajú na mnoho komplikácií. Národná banka Slovenska sprísnila podmienky na získanie hypotéky, pričom je potrebné mať nasporených obvykle až 20 percent z ceny nehnuteľnosti. Len pätina záujemcov o úver má v súčasnosti šancu dostať úver až do 90 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Limitujúce sú pre mladých aj prísne pravidlá NBS týkajúce sa povinnej finančnej rezervy, ktorá musí byť až 40 percent po odpočítaní životných nákladov a splátok úverov.

Aj to je dôvod, prečo podľa Štatistického úradu SR sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. V krajinách na juhu Európy je tento podiel na úrovni približne 50 percent. Práve pre postkomunistické krajiny ako je Slovensko a zároveň aj južnú Európu je charakteristické, že najvyšší podiel rozšírených rodín tvorí pár s rodičom či rodičmi a ich dieťaťom či deťmi.

Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 percent. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine.

Napríklad v Taliansku je populácia staršia, a tak sa v domácnostiach nachádza viac ľudí starších ako 65 rokov. Taliansko má približne 23 percent tamojších obyvateľov starších ako 65 rokov, u nás je tento podiel na úrovni zhruba 16 percent.

Začnite už počas vysokej školy

Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čím skôr osamostatniť. Čím dlhšie obdobie, tým lepšie. Treba však myslieť na to, že sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto od nich nemožno očakávať aj zhodnotenie peňazí. Kvôli inflácii na nich peniaze nie je možné zhodnocovať. Samozrejme, ideálne je, ak na budúcnosť a budúce vlastné bývanie detí myslia už ich rodičia.

Dofinancovanie hypotéky spotrebným úverom v banke je riešením pre mnohých mladých ľudí. Ide častokrát o najjednoduchšiu a najrýchlejšiu voľbu, ak v danej banke čerpáte aj hypotéku. Treba si však uvedomiť, že tento typ pôžičky možno nastaviť maximálne na 8 rokov a má vyššiu úrokovú sadzbu ako samotná hypotéka.

Napríklad pri kúpe nehnuteľnosti v hodnote 100-tisíc eur, kde banka poskytne hypotéku vo výške 80-tisíc eur s mesačnou splátkou približne 270 eur (pri splatnosti na 30 rokov), klient potrebuje dofinancovať až 20-tisíc eur. Pri spotrebnom úvere a maximálnou splatnosťou 8 rokov ide o ďalšiu splátku vo výške 240 eur a celkové splátky klienta sa tak vyšplhajú nad 500 eur mesačne. Kombináciu hypotéka + spotrebný úver využívajú väčšinou bonitnejší klienti. Ďalšou možnosťou dofinancovania môže byť medziúver stavebnej sporiteľne, ktorý je možné natiahnuť na viac ako 8 rokov. Poslednou možnosťou je ručenie ďalšou nehnuteľnosťou. Bola by to najnižšia záťaž pre rozpočet, no nie každý má k dispozícii voľnú ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú môže ponúknuť ako zabezpečenie úveru (napr. rodičovský dom či byt).

Šetrenie na vlastný byt

• Ak by sme potrebovali 11-tisíc eur do troch rokov, šetriť by sme si museli 300 eur mesačne. Ak by sme to chceli urýchliť, za dva roky by sme mesačne museli dávať bokom výrazne vyššiu sumu, a to až 460 eur. Naopak, ak chceme vo vlastnom bývať o päť rokov, stačí šetriť 180 eur.
• Študenti majú možnosť mať študentský sporiaci účet, ktorý je výhodnejší, teda na ňom nemajú poplatky a podobne.
• Na sporiaci účet si môžete prispievať pravidelne určitou sumou peňazí tým, že si zadáte trvalý príkaz z bežného účtu. Alebo si tam môžete poslať väčšie množstvo peňazí len občas, keď sa vám podarí nejaké si ušetriť.
• Treba však myslieť na to, že sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto od nich nemožno očakávať aj zhodnotenie peňazí. Kvôli inflácii na nich peniaze naopak znehodnocujete. Samozrejme, ideálne je, ak na budúcnosť a budúce vlastné bývanie detí myslia už ich rodičia.
• Vhodným riešením môže byť založenie stavebného sporenia alebo pre tých uvedomelejších je ideálne využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.

V súčasnosti jednoznačne odporúčame nebrať si úver za každú cenu. Ľudia musia dôraznejšie plánovať veľké investície. Musia pochopiť, že bez vlastných ušetrených peňazí si bývanie už možno nevyriešia. Mnohí budú musieť časť spotreby presmerovať do disciplinovaného sporenia. Opäť sa treba vrátiť k plánovaniu potrieb bývania možno až pre nasledujúcu generáciu.

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora