Miesto deglobalizácie svet vstupuje do novej éry fragmentácie

Po tri desaťročia fungovali podniky a vlády na celom svete na predpoklade, že ekonomická a finančná globalizácia bude pokračovať rýchlym tempom. Keďže sa však medzinárodný poriadok v posledných rokoch dostal pod tlak, koncept deglobalizácie – oddeľovanie obchodu a investícií – sa čoraz viac dostáva do povedomia domácností, spoločností a vlád. Dostupné údaje však naznačujú, že globalizácia sa nekončí, ale mení.

Nie je to tak dávno, čo sa zdalo, že globálna hospodárska a finančná integrácia nemá hraníc. Po celé desaťročia sa výhody globalizácie javili ako zrejmé a nenapadnuteľné. Vzájomná prepojenosť tokov výroby, spotreby a investícií poskytla spotrebiteľom širšie možnosti za atraktívne ceny, umožnila spoločnostiam rozšíriť svoje trhy a zlepšila efektívnosť ich dodávateľských reťazcov. Globálne kapitálové trhy rozšírili prístup k úverom a znížili ich náklady pre súkromných aj verejných dlžníkov. Svetové vlády sa zapojili do toho, čo sa zdalo byť sériou obojstranne výhodných partnerstiev. A technológia – vrátane najnovšieho zrýchľujúceho sa prechodu k práci na diaľku – spôsobila, že štátne hranice sa zdali byť do značnej miery irelevantné.

No zatiaľ čo globalizácia zlepšila fungovanie trhov, tvorcovia politík zabudli na jej nepriaznivé distribučné dôsledky. Mnohé komunity a krajiny zostali pozadu, čo prispelo k rozšírenému pocitu marginalizácie a odcudzenia.

Výsledkom bol odpor proti globalizácii, ktorého najviditeľnejšími politickými prejavmi bolo hlasovanie Spojeného kráľovstva za odchod z Európskej únie a zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA v roku 2016. Čoskoro Spojené štáty vstúpili do colnej vojny s Čínou, čím sa prehĺbili rozdiely medzi dvoma ekonomickými mocnosťami. Západní spotrebitelia sa medzitým čoraz viac odvracali od porušovateľov ľudských práv a krajín, ktoré poškodzujú životné prostredie. Invázia na Ukrajinu viedla k bezprecedentným sankciám voči Rusku a zmeny medzinárodného platobného systému na zbraň.

Z toho vyplýva, že mnohí by dospeli k záveru, že globalizácia sa skončila. Ale namiesto prudkého zvratu za posledných 30 rokov sa zdá oveľa pravdepodobnejšie, že vstupujeme do éry fragmentovanej globalizácie charakterizovanej substitúciou, nie negáciou.

Príkladom je režim sankcií uvalených na Rusko. Za posledný rok obmedzenia neznížili vývoz ropy z Ruska, ale presmerovali ho inam, predovšetkým do Číny a Indie. Podobne, skôr než zrazili ruskú ekonomiku na kolená, ako mnohí predpovedali, komplexné sankcie znížili jeho HDP o len dve percentá, keďže ruskí technokrati našli spôsoby, ako preorientovať a prepojiť domáce aj vonkajšie aktivity. Čo je znepokojujúcejšie, Rusko a niektorí jeho spojenci tiež pokročili vo vytváraní určitého paralelného systému cezhraničných platieb a finančného vyrovnania, aj keď primitívneho a neefektívneho.

Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, keďže spoločnosti čoraz viac diverzifikujú svoje dodávateľské reťazce mimo Číny a západné vlády sa uchyľujú k near-shoringu a friend-shoringu, aby si udržali produkciu kritických vstupov a citlivého exportu.