Piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu priniesol závery prvého mierového rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. Napriek počiatočnej skepse a ultimatívnym požiadavkám zo strany Kremľa, stretnutie delegácii v nešpecifikovanej oblasti Bieloruska vyústilo ochotou zúčastniť sa na ďalšom kole rokovaní.
Ako tvrdí poľský denník Rzeczpospolita, druhé kolo rokovaní by malo prebehnúť v oblasti poľsko-bieloruskej hranice. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Michal Podoljak vyhlásil, že zúčastnené strany si určili najdôležitejšie priority, ku ktorým boli načrtnuté určité rozhodnutia.
Pozornosť svetových médii si medzičasom získal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten v priebehu pondelka absolvoval separátne telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho ukrajinským naprotivníkom. E. Macron vyzval rezidenta Kremľa k ukončeniu bojov, minimalizácii útokov na civilné ciele a zabezpečeniu hlavných komunikačných uzlov.
V. Putin v telefonáte údajne prezradil, že Rusko je odhodlané pokračovať v „demilitarizácii a denacifikácii” Ukrajiny. Zároveň však vyjadril otvorenosť pre rokovania s ukrajinskou stranou a francúzskeho prezidenta uistil, že civilné obyvateľstvo je v bezpečí. Pravdivosť úmyslov Kremľa spochybňuje rozsiahle bombardovanie obytných oblastí východoukrajinského Charkova, ktoré si v pondelok vyžiadalo niekoľko desiatok obetí.
Udalosti posledných týždňov ukazujú, že Elyzejský palác prejavuje mimoriadny záujem o rusko-ukrajinský konflikt. Francúzsko oficiálne odsúdilo ruskú inváziu, poskytlo Kyjevu zbrane a umožnilo ukrajinským členom elitnej Cudzineckej légie sa vrátiť na Ukrajinu. Nad motívmi francúzskeho angážma v mediácii konfliktu sa však objavujú viaceré otázniky.
Parížske pokrytectvo
Pre pochopenie súčasných snáh francúzskeho prezidenta o získanie medzinárodnej prestíže, vyplývajúcej z pozície medzinárodného mierotvorcu, je v prvom rade potrebné pochopiť vzťah Francúzska k nášmu regiónu. Ten je zas možné charakterizovať jedným slovom – pokrytectvo.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Paríž sa na región stredovýchodnej Európy nepozerá ako na rovnocenného partnera, ale nárazníkovú zónu medzi krajinami západnej Európy a Ruskom. Celkom výstižne to zhrnul bývalý francúzsky prezident Jacque Chirac, keď počas vojny v Iraku vyhlásil, že stredná Európa „prišla o príležitosť mlčať“.
Naopak, Francúzsko prišlo o svoju príležitosť mlčať počas ruskej invázie Gruzínska v roku 2008. V čase, keď lídri Poľska, Ukrajiny, Litvy, Lotyšska a Estónska vyjadrovali svoju solidaritu s Gruzínskom na námestí v Tbilisi, vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol zaneprázdnený vyjednávaním prímeria.
Ruská armáda sa pod vplyvom prosieb Paríža naozaj zastavila, cenou však bolo definitívne rozbitie snov Gruzínska o príslušnosti v NATO a dlhoročná destabilizácia krajiny, ktorej dozvuky sú cítiteľné aj v súčasnosti.
Kroniku francúzskych peripetií v stredovýchodnej Európe uzatvára príbeh ukrajinského konfliktu. V duchu historicky dobrých vzťahov s Ruskom, Paríž reagoval na nelegálnu anexiu Krymu a vojnu Donbase predovšetkým symbolicky. Rezidenti Elyzejského paláca a Kremľa udržiavali intenzívne bilaterálne vzťahy a Francúzsko sa v rámci minských alebo normandských formátov snažilo pôsobiť ako európsky mierotvorca.
S blížiacim sa aprílovým termínom prezidentských volieb, v ktorých sa E. Macron bude uchádzať o obhájenie mandátu, diplomatické iniciatívy Francúzska naberajú na intenzite. Najlepšie o tom svedčí návšteva francúzskeho prezidenta v Kremli zo začiatku februára, ktorej cieľom mala byť deeskalácia napätia na rusko-ukrajinskej hranici.
Súčasne snahy Elyzejského paláca sú tak pravdepodobne len zahraničným pokračovaním predvolebnej kampane. Samotná téma ruskej invázie sa vo Francúzsku stala predmetom vášnivej politickej debaty medzi prezidentskými kandidátmi a niet pochýb, že Macronovi by v súčasnej dobe prispela úloha mediátora a mierotvorcu.
Ukrajina má dôvod k obavám
Francúzske angažmá v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou nie je dobrou správou pre Ukrajinu. Nakoľko zahraničnopolitická línia Francúzska k dnešnému dňu pôsobí konzistentne a je v súlade s tou európskou, osobné záujmy E. Macrona o znovuzvolenie a tlak miestneho priemyslu stanovia rizikový faktor pre udržanie jednotnej európskej odozvy.
Ako sme už písali tu, súčasný sankčný režim je pre krajiny západnej Európy mimoriadne nákladný. Netreba zabúdať aj na fakt, že zatiaľ čo pre Slovensko je existencia silnej a nezávislej Ukrajiny predpokladom slobodnej existencie, podobné tvrdenie sa neaplikuje na Francúzsko, Nemecko, či Taliansko. Západná Európa má iné priority a v prípade Francúzska to platí dvojnásobne.
Vývoj udalosti počas najbližších dní a týždňov ukáže, nakoľko je Paríž solidárny s Ukrajinou a krajinami strednej Európy. Na mieste je však oprávnená skepsa.
Francúzsko v našej oblasti európskeho kontinentu dohliada predovšetkým na svoje vlastné mocenské záujmy a nič nenapovedá tomu, že by sa to v najbližšej dobe malo zmeniť.
Ďalšie dôležité správy o ukrajinskom konflikte
