Občania a občianky Slovenska aktuálne sporia najmenej od roku 1995, teda odkedy sú dostupné dáta z takzvaných národných účtov. Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere vlaňajška po sezónnom očistení odložila len 3,6 percenta. A to do týchto úspor štatistici započítavajú aj odvody do 2. dôchodkového piliera, ktoré z celkových úspor aktuálne tvorili viac ako polovicu. Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti. V celej eurozóne pritom miera úspor dosahuje viac ako trojnásobné úrovne (14,1 percenta). Od pandémie tiež výrazne poklesla, no nie pod predpandemické bežné úrovne 12-13 percent.
Negatívny trend vidno na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa databázy NBS z maxima 46,4 miliardy eur vlani v januári aktuálne, teda za február 2023, dosahujú už „len“ 46,0 miliardy. V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý rok za viac ako rok nie len, že o nič nenarástli, ale dokonca aj mierne poklesli. Bolo to po prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky.
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor pomáha ekonomike v jej ťažších časoch, keď domácností v hospodárstve po pandémii štedro míňajú, no na druhej si takto „prejedajú“ časť možnej spotreby z budúcnosti. Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku. Predpokladáme, že to bude okolo -1,5 percenta.
Takzvané finančné účty za záverečný štvrťrok vlaňajška ukázali, že v celkovom objeme aktív si slovenské domácnosti medzikvartálne o niečo polepšili, no v medziročnom porovnaní zaznamenali pokles o 2,2 mld. eur, teda o 2,1 percenta. Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch, či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia.
Čistý finančný majetok domácností minulý rok poklesol ešte významnejšie ako hrubé aktíva. Nielenže máme aktív menej, ale zároveň sa domácnosti ďalej zadlžili, medziročne spolu o 4,3 mld. eur. Čistý finančný majetok domácností tak klesol oproti koncu roka 2021 o 6,6 mld., resp. takmer o 12 percenta. V prepočte na obyvateľa sme boli v polovici minulého roku v čistom finančnom majetku na druhom mieste rebríčka EÚ od konca, za nami bolo už len Rumunsko. Vývoj v druhej polovici roka 2022 naznačuje, že sme si v tejto našej pozícii nepolepšili, skôr naopak.
- Michal Lehuta
Makroekonóm VÚB banky. Začínal v analytickej jednotke týždenníka TREND, pre ktorý aj dlhé roky písal. Rok profesionálne strávil v nezávislej Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen v Nemecku.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
