Meloniovej hra o budúcnosť Európy: spochybňuje integráciu, no požaduje podporu

Vzostup talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a jej Fratelli d'Italia („bratia Talianska“), strany s koreňmi v Mussoliniho fašistickom hnutí, vyvolal viac ako drobné obavy. Trhy a medzinárodní partneri Talianska sa obávajú, že slabé verejné financie a rastúca politická nestabilita budú mať za následok novú fiškálnu krízu. Oveľa väčším nebezpečenstvom je však potenciálne pretrhnutie dlhoročnej talianskej tradície podpory európskej integrácie.

Zatiaľ čo G. Meloniová sa považuje za najvernejšieho priateľa Ameriky v Európe, jej európska politika je menej jasná. Vieme, že dôrazne odmieta snahu o „stále užšiu úniu“, ktorú taliansky establišment dlho podporuje, namiesto toho podporuje minimalistický dizajn Európskej únie založený na voľnej koordinácii národných politík.

G. Meloniová bude zatiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou postupovať opatrne pri spochybňovaní európskej integrácie. Vie, že budúcnosť EÚ nie je ani zďaleka istá a že Taliansko bude v dohľadnej budúcnosti závislé od jej hospodárskej podpory. Meloniovej hľadanie rovnováhy by však mohlo zlyhať vo viacerých oblastiach, vrátane rokovaní o opatreniach na fiškálnu podporu v oblasti energetiky, schválenia reformovaného Európskeho mechanizmu pre stabilitu, reformy Paktu stability a rastu a migračnú politiku.

Z krátkodobého hľadiska veľa závisí od vývoja ekonomickej situácie. Taliansko všetkých prekvapilo silným výkonom v treťom štvrťroku 2022, čo znamená, že rast za rok bude vyšší, ako sa očakávalo, čo poskytne potrebný fiškálny priestor.

Ak Taliansko dosiahne svoju oficiálnu prognózu rastu HDP o 0,6 percenta v roku 2023 – čiastočne na základe predpovedaného multiplikačného efektu peňazí poskytnutých programom NextGenerationEU (NGEU), ktorý Taliansko začne míňať budúci rok – Meloniovej možnosti sa ešte rozšíria. Vyšší rast nominálneho HDP by mohol viesť poklesu pomeru dlhu k HDP. V tomto scenári by Meloniovej vláda mohla v zásade minúť približne 20 miliárd eur na podporu rodín a spoločností postihnutých vysokými cenami energií a poskytnúť minimalistickú verziu daňovej a dôchodkovej reformy, ktorú sľúbila počas kampane, bez veľkých následkov pre verejné financie Talianska.

Tieto možnosti však závisia od toho, či ceny plynu budú pokračovať v nedávnom klesajúcom trende, či verejná správa bude efektívne vynakladať prostriedky NGEU a či rast HDP splní optimistickú prognózu vlády. Nič z toho nie je zaručené.