To vystúpenie sa uloží v pamäti mnohých ako jedno z najemotívnejších svedectiev súčasnej doby. Zábery ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa cez telemost prihováral poslancom Európskeho parlamentu, obehli celý svet. „Dokázali sme, že sme minimálne rovnakí ako vy. Dokážte nám, že ste s nami. Dokážte nám, že nás nenecháte,” vyzýval politické špičky starého kontinentu.
Svet si zapamätá aj dojatého tlmočníka a veľký potlesk v sále.
V okamihu, keď sa vzrak celého sveta upriamuje na postupujúcu ruskú ofenzívu, ukrajinské vedenie sa rozhodlo pre neštandardný krok. Podanie oficiálnej prihlášky do šíkov európskej dvadsaťsedmičky je pritom potrebné vnímať ako zúfalý výkrik do tmy. Ukrajina je frustrovaná. Od čias „revolúcie dôstojnosti” už ubehlo viac než osem rokov a spoločenská objednávka po civilizačnej zmene nebola vypočutá.
Samozrejme európsku neochotu ráznejšie konať môžeme obhajovať nedostatočným reformným nasadením ukrajinských vlád. Predstavitelia vrcholnej kyjevskej politiky mnohokrát konali v rozpore s dobrým vkusom a úprimnými úmyslami. Napriek tomu hlad bežného obyvateľstva po zmene a európskych štandardoch sa nikam nevytratil. Počas nájazdu ruských tankov sa tento postoj len potvrdil.
Ekonomicky silná a politicky nezávislá Ukrajina je pre Slovensko strategickou prioritou a žiadaným partnerom
Veľkú výpovednú hodnotu má aj fakt, že aby bol hlas východnej Európy vôbec vypočutý, musela sa začať vojna s tisíckami obetí. O komplikovaných procedúrach a náročných kritériách sa v európskom prostredi začalo hovoriť v čase deštrukcie ukrajinských miest a anihilácie zvyškov schátralého hospodárstva.
Vyjadrenia viacerých lídrov (hlavne na juhu a západe Európy) by sa v tomto kontexte dali označiť za prejav solidarity s ukrajinským ľudom. Korektnejším pomenovaním by však bol vrcholný cynizmus. Načasovanie a obsah ich slovníka totiž naznačuje, že ide len o chladnokrvný kalkul s cieľom získať niekoľko politických bodov.
Na príjazd vysnívaného európskeho vlaku s ruskými výbuchmi v pozadí už stihli uveriť aj Gruzínci a Moldavci, ktorí sa v duchu posledných dní chopili príležitosti dostať sa k slovu. Tým náročnejšie sa Európe bude v budúcnosti vyhovárať, keď nastane okamih krutej pravdy.
Význam symbolov
Otázka potenciálneho členstva Ukrajiny v Európskej únii je absolútne legitímna. Jedným dychom je však potrebné dodať, že ide predovšetkým o iniciatívu zo strany stredovýchodnej časti Európy. Na rozdiel od Francúzska, Portugalska a Španielska pre krajiny nášho regiónu je ekonomicky silná a politicky nezávislá Ukrajina strategickou prioritou a žiadaným partnerom.
V tomto duchu je potrebné oceniť výzvu pre podporu ukrajinského členstva, pod ktorú sa podpísala aj prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová. Napriek tomu, že Kyjevu takto priamo vyjadrilo podporu až osem prezidentských hláv, od Estónska až po Bulharsko, zatiaľ ide najmä o symbolický krok.
Pokiaľ by sme z tragických udalosti posledných dní mali vytiahnuť nejaké ponaučenie, jedným by určite bolo pochopenie významu symbolov v čase krízy. Tvrdohlavý postoj Vladimira Klička, obrancov Hadieho ostrova a v neposlednom rade aj slová a činy ukrajinského prezidenta.
Stačí jeden pohľad na nadprácu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a obraz jednotnej európskej pozície sa začína pomaly rozpadať
Vo všetkých prípadoch ide o symboly, ktoré dávajú ľuďom nádej a vyhliadky do budúcna.
Európska várka nádeje v podobe sľubov o členstve v európskej rodine však v sebe nesie nebezpečnú nálož. Keďže v Kyjeve sú spomínané signály odoberané s náležitým optimizmom, o to viac sa bude stupňovať spoločenská objednávka bežných Ukrajincov po zmene.
Odtiaľ je to len pár symbolických krokov od nevyhnutného sklamania z pomalého progresu a frustrácie obyvateľstva.
Pocit zrady
Európske smerovanie Ukrajiny je pre Slovensko dobrou správou, no každá cesta má svoje úskalia. Obzvlášť to platí v prípade východného suseda Slovenska. Bez ohľadu na to, k akému záveru príde ruská invázia, vojnové škody sú už dnes nevyčísliteľné. Obnova zničenej infraštruktúry bude mimoriadne nákladná a vyžiada si obrovské spoločenské úsilie.
Cesta do Európy sa na obnove vojnových zničení nekončí. Ukrajina je v mnohých oblastiach zaostalá a predovšetkým skorumpovaná. Netreba byť v pozícii vrcholného ekonomického analytika, aby si človek uvedomil, že ukrajinské oligarchické hospodárstvo je nekompatibilné s trhovo orientovanou Európou.
V krajine, kde jednotlivé ekonomické sektory sú viac ako 30 rokov rozdelené na základe kartelových dohôd, potenciálna zrážka s európskymi pravidlami a konkurencieschopnými firmami by bezpochyby viedla k veľkým následkom pre bežné obyvateľstvo.
Symboly majú v súčasnosti obrovský význam, dôležitejšie sú však činy. Ukrajinská vláda a predovšetkým verejnosť zatiaľ veria v úprimnosť európskych politických dignitárov. Horšie to bude v okamihu, keď sa ukáže, že mnohým na prežití Kyjeva až tak nezáleží a prioritou dňa bude uspokojenie Putinovho Ruska.
Zatiaľ táto predstava môže pre mnohých znieť nereálne, ale stačí jeden pohľad na nadprácu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a obraz jednotnej európskej pozície sa začína pomaly rozpadať.
Netreba zabúdať na možnosť, že dnes môžeme byť svedkami začiatku veľmi dlhej cesty do pekla.
Ďalšie dôležité správy
