Takmer každému je zrejmé, že cesta, po ktorej slovenská spravodlivosť dlhodobo kráča, je zlá. Z niektorých policajtov, prokurátorov a sudcov sa stali zapredanci. Pre budúcnosť Slovenska je nutné súčasnú cestu zmeniť a prinavrátiť rovnakú právnu istotu každému občanovi.

Kým zmena je nutná, dosiahnuť vytúžený cieľ je proces trvajúci roky, ak nie dekády. Neexistuje žiadne zázračné riešenie, ako sa lusknutím prsta zbaviť korupcie a klientelizmu. Naopak, prichádzajú nové problémy, ktoré veľké čistky vyvolávajú.  

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie po stretnutí s náčelníkom Generálneho štábu (GŠ) Ozbrojených síl (OS) SR Danielom Zmekom 30. októbra 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
Neprehliadnite

Štrnásť sudcov vyzvalo prezidentku na zachovanie demokracie a právneho štátu

Na prokuratúre, na polícií, ale aj na súdoch je to strach a boj o moc. Tie sú formované snahou zapáčiť sa vládnej garnitúre a jej záujmom. Od cieľa očistiť inštitúcie od ľudí skorumpovaných nie je ďaleko k snahe očistiť inštitúcie od ľudí nepohodlných.

Samotná vláda, a najmä jej premiér, ukazujú, aké ľahké je ohýbať slovenské právne prostredie. Aj to je dôvod, prečo skupina sudcov v sobotu vyjadrila obavy o absolútne neprimerané zasahovanie vládnej moci do životov občanov. „S obavami sledujeme, ako dochádza k masívnej deštrukcii právneho štátu,“ dodávajú sudcovia.

Moc bez kontroly

Pritom nejde len o výkonnú moc vlády, ale aj zákonodarnú moc parlamentu, ktorý svojimi poslednými návrhmi ukazuje, ako rýchlo môže krajina stratiť svoju právnu istotu. Nová národná rada prijala už vyše 50 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

Zákony prijaté narýchlo, bez odbornej a verejnej diskusie ďaleko presahujú nutnosť bojovať s koronakrízou. Vládnej väčšine zachutilo prijímať zákony okamžite a bez oponentúry s cieľom dosiahnuť svoje. Slovensko sa vydáva cestou Maďarska a Poľska.  

Na snímke zľava ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková a ministerka pre investície, informatizáciu a regionálny rozvoj SR Veronika Remišová (obe Za ľudí) počas tlačovej konferencie na tému schvaľovanie novely Ústavy SR, reforma súdnictva a zákon o zaisťovaní majetku 21. októbra 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
Neprehliadnite

Sudcovia KS v Bratislave: O návrhu reformy súdnej mapy sa nediskutovalo

Kým do minulého týždňa išlo najmä o bežné zákony, tento týždeň začal parlament rokovať o ústavných zákonoch. Ich prijatie či odmietnutie rozhodne o tom, ako sa posilní či oslabí právny štát na roky dopredu.

Ide o tri kľúčové ústavné zákony: o generálnej prokuratúre, o ústavnom súde a o dôchodkovom systéme. Každý z uvedených návrhov má svoj zmysel, no každý zároveň skrýva masívne riziká ďalšieho posilnenia postavenia vlády. Je to pritom vláda, ktorá dekády ako hlavný aktér hry udržovala existujúci systém v chode.

Ústava v kríze

Ministerstvo zdravotníctva už mesiace skryto pracuje na znárodnení zdravotníctva. Pomocou zmeny v dôchodkovom systéme prichádza do hry aj znárodnenie druhého dôchodkového piliera. Keď štát bude na tom finančne zle, čo sa aktuálne deje, môže sa inšpirovať príkladom z Maďarska.

Zákon o generálnej prokuratúre dáva väčšiu moc kontroly nad týmto orgánom do rúk vlády. Slovenské skúsenosti ukazujú, že to zďaleka nemusí byť optimálne riešenie. Generálna prokuratúra SR, Slovenská advokátska komora, ale aj Rada prokurátorov tu kritizujú najmä absenciu odbornej a verejnej debaty. „Je to neakceptovateľné, bezprecedentné a predstavuje to podkopávanie základných princípov fungovania právneho štátu,“ napísala rada vo svojom stanovisku.

Najzaujímavejšie na to všetkom je, že spolu s týmito zmenami sa má zároveň zmeniť aj článok ústavy tak, aby bol ústavný zákon vyňatý z preskúmavania ústavnosti Ústavným súdom. V praxi by to znamenalo, že každý ústavný zákon, ktorý parlament schváli, je nenapadnuteľný. Po prijatí tohto zákona by skutočne mohlo začať platiť, že máš ústavnú väčšinu a môžeš všetko.

Vyhlásenie rozsudku v kauze Veľký Slavkov na Krajskom súde v Prešove. Na snímke senát Krajského súdu a druhý sprava právny zástupca Slovenského pozemkového fondu Michal Mandzák. Prešov, 30. novembra 2020. FOTO TASR – Milan Kapusta
Neprehliadnite

Ďalší sudcovia kritizujú reformu, KS v Košiciach je proti zrušeniu tamojšieho krajského súdu

Takýto postup koncom týždňa kritizoval predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan, Via Iuiris, ale aj prezidentka. „Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady zaznamenávam pokusy o zásahy do znenia ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate,“ píše prezidentka.

Túžba po moci a zväčšenie si svojho politického vplyvu sú hlavnými motívmi fungovania väčšiny strán súčasnej vládnej koalície. V tomto sa v ničom nelíšia od predchádzajúcich Ficových vlád. Boj o povahu právneho štátu na Slovensku trvá aj po voľbách, a možno ešte intenzívnejšie ako doteraz.