Matovičov nový trik: Bude celoplošné testovanie zázračným riešením, ktoré zachráni Slovensko?

V piatok večer minister zdravotníctva Marek Krajčí na svojej tlačovej konferencii ohľadom aktuálnej situácie v súvislosti s covidom priznal, že situáciu nemáme pod kontrolou. Ešte pred dvomi mesiacmi pritom tvrdil, že situáciu pod kontrolou máme.

M. Krajčí na začiatku augusta správne tvrdil, že prichádza druhá vlna pandémie. Podľa neho nová plne funkčná pandemická komisia nastavila jasné pravidlá fungovania pri akejkoľvek pandémii. Nakoniec sa ukázalo sa, že tieto pravidlá boli nedostatočné a zle uplatňované.

V piatok večer sa Slovensko oficiálne dozvedelo, že tempo šírenia vírusu sa zrýchľuje, nemocnice sa plnia a zdravotníci prejavujú známky vyčerpania. Niektorí odborníci sa začínajú obávať, že pri takomto tempe epidémie hrozí slovenskému zdravotníctvu kolaps.

Politická zodpovednosť plne padá na hlavy ministra zdravotníctva a premiéra, ktorý ho aj napriek rastúcim problémom a zlyhaniam stále drží pri kormidle. Práve ťaživá politická zodpovednosť je zrejme dôvodom, prečo sa Igor Matovič snaží nájsť rýchle a jednoduché riešenie.

Priveľa otázok

Tak ako mnohokrát predtým, aj v sobotu premiér predstavil ďalšiu svoju zázračnú ideu, ktorá zmení trajektóriu krajiny. Mal takú silnú potrebu túto myšlienku odprezentovať, že s ňou prišiel menej ako 24 hodín po tlačovke ministra zdravotníctva. A to bez väčšej prípravy. 

Po Matovičovej tlačovej konferencii ostalo zrejmé, že myšlienke chýba akýkoľvek konkrétnejší rozmer. Stala sa z nej iba vízia, ktorá sa môže alebo nemusí naplniť. I. Matovič chcel dať Slovensku nádej, že krajina dokáže neblahú trajektóriu rastu nakazených zastaviť celoplošným antigénovým testovaním.

Pre väčšinu odborníkov sa však objavilo omnoho viac otázok ako odpovedí. Pritom ide o kľúčové otázky, ktoré rozhodnú o úspechu či neúspechu celej operácie. A možno aj Matovičovej vlády.

Prestrelené očakávania

Samé o sebe sú antigénové testy veľmi užitočná pomoc v boji s koronavírusom. Ich nízka cena a rýchlosť testovania dokážu pomôcť odhaľovať mnohých nakazených.

Väčšina Slovákov, podľa ankety TRENDu viac ako polovica respondentov, by sa dala dobrovoľne otestovať. Je zrejmé, že ľudia túžia pandémiu zastaviť. Igor Matovič im však môže dať klamlivú nádej, že najväčšia logistická operácia v histórii Slovenska bude mať vytúžený efekt.

Premiér operuje veľkými slovami o tom, že Slovensko spraví to, čo žiadna krajina pred ním. Stane sa z neho príklad pre celý svet. Dvakrát pretestujeme populáciu, pozitívnych dáme do karantény a postup vírusu zastavíme.

Napriek tomu, že myšlienka znie pozitívne, fakt, že to nespravila žiadna iná krajina na svete, nevypovedá o tom, že by to nikoho nenapadlo. Skôr o tom, že negatív takejto operácie môže byť príliš veľa.

Logistické výzvy

Aj krajiny, ktoré majú omnoho efektívnejšiu verejnú správu ako Slovensko, by takúto operáciu plánovali týždne dopredu. Môžeme povolať armádu, dobrovoľníkov či zdravotníkov, no riadenie celého procesu od zhromažďovania ľudí cez zabezpečenie sterilnosti prostredia, vykonávanie sterov a následne karantény ľudí je obrovská výzva.

V ankete TRENDu takmer dve tretiny opýtaných predpokladajú, že štát takúto akciu nedokáže efektívne zorganizovať. Pokiaľ je cieľom súčasných epidemiologických opatrení výrazne znížiť mobilitu obyvateľstva, tak organizácia najväčšieho zhromažďovania ľudí v takomto čase vyvoláva obrovské otázniky.

Nemenej dôležitý je fakt, či bude testovanie povinné alebo nie. Ak sa ukáže, že povinné byť nemôže, minimálne tretina populácie ho odignoruje, a ďalších možno desať percent sa nebude môcť testovania objektívne zúčastniť. V konečnom dôsledku môže byť otestovaná menej ako polovica populácie. Efekt testovania tak zďaleka nemusí byť tak veľký, ako sa očakáva.

Testovacie výzvy

Logistika nie je jediný problém. Kvalita a výpovedná hodnota antigénových testov je problémom ešte väčším. Jediná krajina, ktorá vo veľkom vykonávala antigénové testy, bola India. Ich výsledky ale nepotešili. Pomohli totiž odhaliť infekciu iba v 51 – 84 percentách prípadov.

Antigénové testy nie sú zďaleka také presné ako testy PCR. Dokážu síce odhaliť ľudí, ktorí majú v sebe vysokú nálož vírusu, ale obchádzajú tých, u ktorých vírus len začína či doznieva. Vo veľkom počte prípadov odhalia najinfekčnejších ľudí, no testu uniknú mnohí asymptomatickí šíritelia. Podľa štúdií to môže činiť okolo 15 percent infikovaných.

Samozrejme, veľmi veľa závisí od kvality antigénových testov. Avšak sety, ktoré plánuje používať I. Matovič, sú typicky menej senzitívne ako antigénové testy vykonávané v laboratóriách. Výsledkom bude, že z testu odíde mnoho ľudí, ktorí budú takzvane falošne negatívni.

Pokojne to môže byť 10 až 20 percent ľudí, ktorým bude oznámené, že virulentní nie sú, no v skutočnosti budú. Tí tak môžu byť menej ostražití a o to viac chorobu rozširovať. Mnohí epidemiológovia preto hovoria, že chybná diagnóza je horšia ako diagnóza žiadna. Súčasným epidemiologickým štandardom je, že na potvrdenie negativity treba spraviť aj PCR test.

Aby boli antigénové testy efektívne, treba ich použiť viackrát v priebehu týždňa. Odporúča sa každý tretí deň. Až po niekoľkých testovaniach výrazne vzrastie šanca, že človek skutočne nie je roznášačom choroby.

Ďalšiu negatívnu správu o použití antigénových testoch priniesol minulý týždeň Bloomberg, podľa ktorého pri masívnom testovaní v Nevade metódou PCR aj antigénovou zároveň, až polovica antigénových výsledkov bola falošne negatíva. Pozitívny antigénový test bol v polovici prípadov chybný, a zdraví ľudia boli označení za chorých.

Hlava na kláte?

Je veľkou otázkou na expertov v mnohých oblastiach, či v skutočnosti dokáže celoplošné pretestovanie národa dosiahnuť výrazné zlepšenie epidemiologickej situácie. Táto akcia bude stáť desiatky miliónov eur a výrazne zasiahne do životov miliónov Slovákov.

No je ťažká doba a treba prijímať ťažké rozhodnutia. Čas, kedy sa situácia dala upokojiť krokmi ľahšími, je už za nami. Celé Slovensko bude s napätím očakávať, či slová I. Matoviča, že podá demisiu, ak sa testovanie nepodarí, bude reálnym vyjadrením jeho politickej zodpovednosti, alebo iba ďalším divadlom na odvrátenie pozornosti od rastúcich problémov v štáte.

Nakoniec, Igor Matovič na poste predsedu vlády nie je jedinou alternatívou. Možno už dávno tam mal byť človek, ktorý sa bude gro svojho pracovného času venovať krízovému manažmentu krajiny namiesto pridávania príspevkov na facebook.