Pred niekoľkými mesiacmi Igor Matovič ohlásil, že opätovne preberá boj s epidémiou do vlastných rúk. Z politického hľadiska je to správne rozhodnutie. Zo spoločenského hľadiska je katastrofálne.
Posledné týždne ukázali, že všetky zásadné rozhodnutia v boji s epidémiou robí premiér sám. Nejde pritom len o samotné epidemiologické opatrenia, ale aj opatrenia ekonomické. Svojimi činmi priamo ovplyvňuje životy prakticky všetkých Slovákov. A to s minimálnou kontrolou.
Igor Matovič dodal Slovensku tak potrebnú nádej – otvoril kostoly
Kolobeh právomocí
Situácia vyzerá nejako takto. Ráno sa premiér zobudí s nejakou geniálnou myšlienkou, ako by sa koronakríza mohla poraziť. Zvolá si tím vybraných odborníkov – konzílium epidemiológov. Sú v ňom v podstate iba ľudia, ktorí mu zásadnejšie neodporujú. Aj preto, lebo sú priamo platení štátom.
Konzílium epidemiológov Matovič presvedčí o svojom pláne. Odborníci plán posvätia alebo mierne upravia. Ten sa následne posunie na Pandemickú komisiu vlády. Keďže na Pandemickej komisii sedia opäť iba lojálni úradníci, plán sa opäť rýchlo a bez výhrad schváli.
Vykonanie tohto plánu smeruje buď na Ústredný krízový štáb alebo priamo na hlavného hygienika. Ten bez reptania plán zapracuje so svojich vyhlášok. Na zasadaniach Ústredného krízového štábu sa ale zúčastňujú už aj ľudia, ktorí majú odlišný názor, a s plánmi nemusia súhlasiť.
Tu nedávno vznikol spor, kde sa dvaja zástupcovia lekárov, Peter Visolajský a Marián Kollár, postavili proti celoplošnému testovaniu. V médiách sa následne rozpútala diskusia o tom, či Marián Kollár hlasoval alebo nehlasoval proti celoplošnému testovaniu.
Minister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencii tvrdil, že si médiá majú cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám vypýtať zápisnicu či dokonca zvukový záznam zo zasadnutia. Tým trafil klinček po hlavičke.
Matovič a Krajčí potichu pracujú na znárodnení slovenského zdravotníctva
Za zatvorenými dverami
Minister J. Naď buď klamal alebo si nebol vedomý faktu, že stretnutia Ústredného krízového štábu sú neverejné. TREND na požiadavku ohľadom zverejnenia zápisnice dostal 5-stranový právny elaborát, prečo nie je možné zápisnicu zverejniť.
A to je tragédia. Totižto neexistuje žiadna zápisnica či záznam ani zo zasadnutia konzília epidemiológov, ktoré navrhuje všetky opatrenia na boj s koronakrízou. Krátka zápisnica zo zasadaní Pandemickej komisie síce existuje, no komisia v podstate iba prijíma návrh konzília.
V praxi je situácia taká, že celé Slovensko tápe v tme. Nikto nevie, prečo bolo prijaté také alebo onaké rozhodnutie. Nikto nepozná dôvody, pre ktoré sú zatvorené jedny prevádzky a otvorené iné. Nikto nevie, kto sa pod tieto opatrenia odborne podpisuje a kto ich svojim menom garantuje.
Jediný garant všetkých epidemiologických opatrení je epidemiológ-amatér Igor Matovič.
Radšej lockdowny ako plošné testovanie. Do Matovičovho experimentu sa zahraničiu nechce
Jednoduché riešenie
Epidémia covidu je najväčšia výzva v histórii samostatného Slovenska. Je pravdepodobné, že každý, kto by epidémiu riadil, by robil nejaké chyby. Neexistuje totiž žiadny manuál, čo je pri riadení epidémie správne o čo nie. Je preto kruciálne, aby sa do snahy o riešenie epidémie zapojilo tak veľa mozgov, ako sa len dá.
To by však Slovensko muselo mať na svojom čele krízového manažéra, ktorý má záujem počúvať názory iných. Muselo by mať manažéra, ktorý ich dokáže objektívne zhodnotiť a vybrať z nich najlepšie možné riešenie.
A musel by existovať systém, kedy by názory a argumentácia odborníkov boli otvorené a verejne dostupné. Odborná obec ale aj verejnosť by mali prístup k informáciám, čo odborníci riešia a prečo to riešia. Ak by sa našli trecie plochy, hľadalo by sa riešenie napríklad na základe skúseností zo zahraničia.
Odborníci a krízoví manažéri by komunikovali so všetkými relevantnými stranami, ľudia by mali informácie a omnoho väčšiu predvídateľnosť krokov vlády.
Pyrrhovo víťazstvo Igora Matoviča, v ktorom stratil to najcennejšie – dôveru
Matovičova tragédia
Na Matovičovom Slovensku je však všetko postavené na hlavu. Najprv sa nič nerobí, lebo – ako to bolo v lete – epidémia nikoho netrápi. Riešiť prípravu na epidémiu nie je marketingovo zaujímavé.
Zrazu príde v septembri prudký nárast, no problém sa ignoruje. Naopak, premiér si ide robiť PR na tom, ako treba nevesty podporiť v organizovaní svadieb.
O pár týždňov sa zistí, že problém je taký veľký, že zrazu sme na českej ceste. Deň po dni premiér s ministrom zdravotníctva strašia, že všetko skolabuje. Zavedú sa prísne epidemiologické opatrenia, no nečaká sa na ich zhodnotenie. Príde geniálna myšlienka všetkých nahnať na plošné testovanie.
Plošné testovanie je zrazu najlepšia vec na svete a bude ho musieť robiť každá riziková prevádzka, ktorá chce fungovať. A keď sa zistí, že to nie je realizovateľné, tak sa nezdar hodí na oponenta Sulíka.
Z extrému do extrému. Z ignorancie do paniky. Bez stanovenia cieľov a bez zhodnotenia výsledkov. Bez verejnej diskusie a odbornej argumentácie. Bez vecného a pokojného informovania verejnosti, zato s ohlušujúcim niekoľkohodinovým marketingom na takmer každodennej báze.
Igor Matovič sa zamotáva do vlastných klamstiev. Je to nehodné premiéra krajiny
Unavené Slovensko
Slovensko je z Igora Matoviča unavené. Biznis je z jeho chaotického prístupu znechutený. Odborníci sú z jeho arogantných a klamlivých tvrdení zhrození. Každý, kto má iný názor, je nepriateľ, kuvik či hrobár.
No nikto nemá patent na rozum. Tobôž nie nedouk Matovič. Treba vytvoriť priestor na vecnú, odbornú a verejnú. Jedine tým sa zvýši dôvera vo vládu.
Ak sa tak nestane a epidémiu bude aj naďalej viesť amatér-epidemiológ, krajina bude už čoskoro viac rozpoltená, ako bola za Roberta Fica či dokonca za Vladimíra Mečiara. Vrchol chaosu môže byť ešte len pred nami.
