I. Matovič s R. Sulíkom nám tu vytvárajú paralelnú demokraciu. Obeťou budú občania

Tlačovková vojna medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom nám opäť pripomenula žalostný stav nášho štátneho zriadenia. V okamihu, keď minister hospodárstva a minister financií si musia posielať odkazy týkajúce sa rozpočtu cez média, akýkoľvek humor končí. Napätie stúpa, konflikt medzi OĽaNO a SaS neustáva a spoločné vládnutie ďalej pokračuje.

Ukazuje sa, že najlepším lepidlom všetkých politických spojenectiev je strach zo straty lukratívnych postov. Toľko na margo konfliktu, kde obe strany tvrdia, že sa tak ďalej nedá vládnuť, no v mene „akože verejného záujmu“ v tom smelo pokračujú.

Paralelní demokrati nepotrebujú opozíciu, média, ani kontrolné mechanizmy

Problémom je však niečo úplne iné. I. Matovič a R. Sulík už mesiace aktívne prispievajú k demontáži slovenskej demokracie. Respektíve, vytvorili si súkromnú paralelnú demokraciu, kde sa neráta hlas a názor občana, ale jeho „akože záujmy“ a boj proti mafii. Občan jednoducho len nevie, čo chce. Stačí, že to vedia účastníci zasadnutí koaličnej rady.

Paralelní demokrati tak nepotrebujú opozíciu, médiá, ani kontrolné mechanizmy. Paralelná demokracia si tvorí opozíciu sama voči sebe. Richard Sulík voči Igorovi Matovičovi, Mária Kolíková voči Borisovi Kollárovi a Veronika Remišová voči Veronike Remišovej.

Pritom všetkom môžeme zabudnúť aj na to, že v slovenskom politickom priestore existuje tradičná neparalelná opozícia. Len je trochu škoda, že sa v tomto celom predstavení nejako zabudlo na občana, ktorý je z toho viac než unavený.