Igor Matovič je bojovník. Na výslnie sa dostal tým, že určitú skupinu ľudí - oligarchov označil za nepriateľov štátu. Sľúbil, že krajinu od ich vplyvu očistí.

Celú svoju politickú kariéru dokazuje, že konflikt, vyvolávanie vášní a šokovanie ľudí je jeho hlavnou politickou zbraňou. Zbraňou najsilnejšou, a možno jedinou.

Nie je preto prekvapením, že pri posledných nezdaroch – prudký pokles obľúbenosti, pokles preferencií strany, nezvládnutie Covidu – sa snaží nájsť nepriateľov, ktorí za nepriaznivú situáciu môžu. Prvými sa stali médiá, druhými paradoxne obyčajní ľudia, ktorí „nám to pokazili“.

Boj s médiami

Igor Matovič sa za pol roka svojho vládnutia dostal vo vzťahu k médiám do podobnej pozície ako Robert Fico a Vladimír Mečiar. Trvalo mu to ale rekordne krátko. Naposledy postoj médií k sebe označil za dlhodobo plánovaný „kobercový nálet“.

Seba pritom označil za martýra, ktorému ide len o spoločné dobro a verejnú vec. Igor Matovič si osobuje právo rozhodovať o tom, čo je spoločné dobro. Každý, kto jeho názor nezdieľa, je nepriateľ. Ľuďom pritom podsúva kresťanskú emóciu, že on je ten vyvolený, ktorý vie, čo je správne. Pre spoločnosť je to veľmi nebezpečný spôsob manipulácie.

Mnohé jeho názory nezdieľa väčšina mnoho médií a ani ľudí na sociálnych sieťach. Tí poukazujú na jeho neustále chyby a prešľapy, ktoré pri riadení krajiny robí. Hovoriť o konšpirácii médií voči nemu je absurdné. Súčasný premiér svojim chovaním stráca podporu médií aj verejnosti.

I. Matovič akosi pozabudol, že médiá sú kľúčovým pilierom demokracie. Najmä na Slovensku a v situácii, kde predseda vlády ovláda ústavnú väčšinu parlamentu, je kritické, aby médiá kontrolovali a konfrontovali každý jeho krok. Pri takej politickej sile, akú má, sú médiá najsilnejším nástrojom ochrany demokracie a slušnej spoločnosti.

Boj s obyčajnými ľuďmi

„Tretina ľudí doslova serie na pravidlá a majú žúrku akoby sa nechumelilo,“ píše vo svojom ďalšom statuse. Nezodpovedná tretina Slovákov je ďalšia kategória nepriateľov.

Pritom Slovensko na tom stále nie je najhoršie. Pohybujeme sa v polovičke štátov, ktoré zvládajú druhú vlnu Covidu lepšie ako zvyšok. Ale už dlho nepatríme medzi najlepších. Slovensko nezvláda koronakrízu podobne, ako mnohé ďalšie krajiny.

No tie krajiny, ktoré zvládajú aj druhú vlnu Covidu, sa vyznačujú pripravenosťou, skorým testovaním, kvalitnou verejnou správou a dôverou vo vládu. Opak toho, čo sa deje na Slovensku.

Z toho je zrejmé, že v súčasnej situácii zlyhala skôr vláda, resp. ministerstvo zdravotníctva, ktoré si nedostatočne plnili svoju rolu, ako tretina Slovákov, ktorí boli zaplavení často chaotickými informáciami a nariadeniami.

Veľká prehra

Igor Matovič dokázal pred voľbami presvedčiť pomerne veľkú časť voličov o tom, že má v rukách kľúč pre lepšie Slovensko. Pol roka jeho vládnutia však nevyznieva presvedčivo. Napriek tomu, že nemusel robiť žiadne ťažké rozhodnutia ani reformy, postupne a rýchlo stráca svoju voličskú základňu.

Dôvod je jednoduchý – Slováci nemajú radi konflikty. Aj preto tromi najobľúbenejšími politikmi sú prezidentka Zuzana Čaputová, bývalý premiér Peter Pellegrini a dokonca aj šéf parlamentu Boris Kollár. Všetci sa vyznačujú tým, že pôsobia zmierlivo.

Ak bude premiér pokračovať vo svojej konfliktnej rétorike, poštve si voči sebe väčšinu Slovenska, ak sa to už nestalo. Štyri roky vládnutia nie sú zďaleka isté.

Riešenie je pritom veľmi jednoduché – prestať robiť divadlo a začať konečne pracovať. Je však otázne, či so svojou povahou vášnivého divadelníka to dokáže.