Keď sa niekto pýta, čo sme robili v lete, tu máte odpoveď, povedal Igor Matovič na brífingu týkajúcom sa  miliardovej investície Volkswagenu na Slovensku. Je jedno, či ide o výsledky celoplošného testovania, ekonomické ukazovatele alebo aj zahraničné investície - premiér pokračuje vo svojej politickej propagande bez ohľadu na realitu.

Vládne faux pas

V skutočnosti bolo všetko úplne ináč. Začiatkom júla unikla z úradu vlády informácia o tom, že slovenská vláda podpísala s Volkswagenom spoločné vyhlásenie zámerov o  polmiliadovej investícii. Situácii nepomohlo, že tlačový odbor úradu vlády dal správu stornovať. Bolo to faux pas.

Slovensko totiž nebolo jedinou krajinou, kde mohol Volkswagen zvýšiť svoju výrobnú kapacitu. Pôvodne to malo byť Turecko, to sa však ukázalo ako nespoľahlivý partner. Cieľom Nemcov bolo posunúť nový výrobný závod do bezpečnejšej časti Európy. Slovensko bolo jedným, a pravdepodobne aj najhorúcejším kandidátom – preto zmluva o zámere investovať.

No nebolo jediným. Zálusk na investíciu si robilo viacero krajín, najmä Rumunsko. Zverejnenie zámeru investovať na Slovensku dostalo koncern do nepríjemnej situácie. Zahanbenej Matovičovej vláde neostávalo nič iné len čakať, ako sa Volkswagen nakoniec rozhodne.

A rozhodol sa pre Slovensko. Jedným z významných dôvodov bezpochyby bola aj dohodnutá podpora vlády. Zo spoločného vyhlásenia zámerov vyplýva, že kabinet by mal založiť inštitúciu na vzdelávanie a kvalifikáciu personálu. Ďalej podporí výstavbu nájomných bytov, dvetisíc z nich v okruhu do 20 kilometrov  od závodu, a verejnú dopravu nahradí zmluvnou dopravou v súčasnosti zabezpečovanou automobilkou.

Detaily zmluvy tak skoro nebudú k dispozícii, avšak je zrejmé, že Slovensko to bude stáť desiatky miliónov eur. Pri sľúbenej investícii jednej miliardy sa to však s najväčšou pravdepodobnosťou finančne oplatí. Aspoň z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska je to otázne. 

Volkswagen a Nokia

Pred dvomi týždňami šéf Volkswagenu povedal, že nechce, aby firma skončila ako Nokia. Fínska spoločnosť sa stala v roku 1998 najpredávanejšou mobilnou značkou na svete. V roku 2007, keď prišiel prvý iPhone, mala ešte 60-percentný trhový podiel.

No už koncom roka 2007 hodnota akcií spoločnosti Apple, ktorý mal na trhu iba 5-percentný podiel, prekonala hodnotu Nokie. Odvtedy hodnota Applu vyrástla 10-násobne, Nokie poklesla o 80 percent. Pre obe spoločnosti šialená jazda.

Podobný osud môže čakať aj Volkswagen - druhú najväčšiu automobilku sveta. Jej hodnotu prekonala Tesla už začiatkom tohto roka, teraz je takmer 5-násobne väčšia. A to napriek tomu, že Volkswagen vyrába 20-násobne viac vozidiel.

Herbert Diess, CEO Volkswagenu, si je tejto paralely dobre vedomý a chce spraviť všetko pre to, aby sa Volkswagen vyhol osudu Nokie. Plány sú veľké a už o pár rokov chce vo výrobe elektrických vozidiel Teslu predbehnúť. No či sa mu to podarí, nevie nikto.

Matovičova závislosť

Byť najväčším producentom áut na svete na obyvateľa je otázne prvenstvo.

Už investícia spoločnosti Kia pri Žiline výrazne navýšila závislosť slovenskej ekonomiky od automobilového priemyslu. Mikuláš Dzurinda však do investície išiel, keďže jeho reformy prinášali veľké množstvo nezamestnaných v sektoroch, ktoré mali omnoho menší potenciál.

Ficom podporovaná investícia Jaguara Land Roveru pri Nitre už bola stávkou na jednu kartu – bývalý premiér pozbieral nízko visiace ovocie a Slovensko oficiálne opečiatkoval titulom montážna dielňa. Následky bolo vidno počas druhého kvartálu tohto roka, kedy koronakríza zastavila produkciu automobilov a slovenská priemyselná výroba skolabovala.

Tretí kvartál však ukázal, že ekonomické nádeje žijú, a boli to práve automobily, ktoré pomohli slovenskej ekonomike k odrazu. Minister financií Eduard Heger sa bude chváliť druhým najvyšším ekonomickým rastom v Európe, no v skutočnosti je Slovensko iba na vôdzke automobilového priemyslu.

A jej sila miliardovou investíciou Volkswagenu ešte vzrastie. Slovensko posilní svoju pozíciu najzávislejšej krajiny na automotive na svete.

Reformná budúcnosť

Je paradoxné, že práve v čase, kedy má ministerstvo financií pracovať na historickej reforme Slovenska, ktoré by spravilo domácu ekonomiku odolnejšou, pracuje na zvýšení jej jednostrannej závislosti. Je to v absolútnom rozpore s myšlienkou Fondu obnovy a odolnosti.

Rozširovať montážnu dielňu nie je v súlade s prechodom na éru priemyslu 4.0. Kde sú investície do výskumu a vývoja? Do nových technológií? Či do dizajnu? Nezdá sa, že by vláda v tomto smere spravila dostatočnú prácu. Dlhodobé riziko investície môže byť v prípade nepriaznivého vývoja v segmente automotive väčšie ako jej pozitíva.

Tým svetlým bodom investície Volkswagenu je potenciál vyrábať na Slovensku viac elektromobilov. To by mohlo pomôcť rozprúdiť celú dodávateľskú a možno aj producentskú sieť výroby batérií a súvisiacich komponentov. Po malých krôčikoch sa tak krajina aspoň o čosi posunie vpred.

Predstavenie slovenského reformného plánu ukázalo, že vláda nemá žiadnu víziu, ako by Slovensko budúcnosti malo vyzerať. Krajine neostáva nič iné, iba veriť, že ju má Nemecko a najmä Volkswagen.

Z tigra Európy sa Slovensko prepadlo na pozíciu nemeckej montážnej linky. Nie je to ideálna pozícia, ale pokiaľ Herbert Diess naplní svoje vízie, tak aj napriek bezvládnej politike vlády sa s ňou bude dať žiť.

Na snímke programový riaditeľ Bratislava Policy Institute, sociológ Doc. PhDr. Michal Vašečka, PhD.’
Neprehliadnite

Vašečka: Slovensko stratilo víziu. Nekradnúť nestačí