Odvolávanie Igora Matoviča sa blíži, a s ním rastie optimizmus väčšiny slovenskej populácie, že koniec tejto vlády je blízko. Môže to byť značne predčasná radosť. I. Matovič nie je človek, ktorý by sa vzdával. Naopak, v súčasnom chaose sa cíti ako ryba vo vode a bude poťahovať jednu nitku za druhou, nielen aby sa udržal ako minister, ale aby svoju pozíciu ešte posilnil.
Vláda v pondelok navrhla navýšiť rozpočet na tento rok o 1,5 miliardy. Nie je to náhoda. Jednak to bude slúžiť na vykrytie časti nákladov, ktoré sa na ňu valia, a na strane druhej je zvýšenie rozpočtu dobrý základ pre rozpočtové provizórium na budúci rok. Inak povedané, I. Matovič sa s Borisom Kollárom pripravujú vládnuť až do konca riadneho volebného obdobia.
Šanca, že I. Matovič bude v parlamente odvolaný, je pomerne nízka. Parlament k tomu potrebuje nadpolovičnú väčšinu hlasov. A tú sotva získa. Kuffovci mali vždy k Oľanu blízko a teraz vládu a jej zákony podporia, keď bude treba. Niekedy, ako napríklad pri odvolávaní I. Matoviča, bude stačiť, keď sa zdržia hlasovania. Odmena za to bude veľká.
A tak hlavný scenár pokračovania slovenskej politickej tragédie je menšinová vláda s trvalou tichou podporou troch extrémistov. Vyhovovať to bude všetkým zúčastneným. Oľano bude dúfať, že sa ich preferencie nejakým zázrakom vrátia. Kuffovci dostanú veľký mediálny priestor a pravdepodobne od I. Matoviča aj omnoho viac. Za Ľudí bude mať možnosť dostávať štátne dotácie, aby mohli splácať svoje úvery a potom sa spojiť s Oľano. A B. Kollár sa vráti k svojej podstate – z parlamentu bude kšeftovať so zákonmi, čím sa stane kingmakerom celej politickej scény.
Hra troch koaličných lídrov bude nerušene pokračovať za potlesku 76 poslancov, pre ktorých je prioritou ich slušný mesačný príjem a post, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy nezískajú.
Má to však jeden háčik – súčasná vláda a jej podporovatelia v parlamente sa stavajú proti záujmom krajiny.
Podľa najnovšieho prieskumu vernej mienky agentúry Ipsos pre DenníkN je zrejmé, že predčasné voľby považujú za dobré riešenie takmer dve tretiny opýtaných. Naopak, za zlé riešenie ich považuje menej ako štvrtina respondentov. Tento nepomer jednoznačne ukazuje, že spoločnosť si želá zmenu. Za ňu je väčšina voličov každej relevantnej politickej strany vrátane nevoličov a nerozhodnutých. Jedinou výnimkou sú voliči Oľano, ktorí tušia, že ich strana ďalšie voľby neustojí.
Pikantné je, že aj voliči Sme rodina si väčšinovo prajú nové voľby. B. Kollár o nich bude hovoriť a hroziť nimi, no pri tom, akú moc v parlamente získal, sú nepravdepodobné. Pre súčasnú vládu má chuť moci najvyššiu prioritu. Tak to v slovenskej politike chodí. No následky sa dostavia.
Čím majú ľudia väčšiu moc ovplyvňovať politiku a prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, tým sú spokojnejší a zodpovednejší. Víkendový príklad zo Švajčiarska hovorí za všetko – obyvatelia si v referende odhlasovali zvýšenie veku odchodu do dôchodku, ako aj zvýšenie daní, ktoré zafinancujú ich dôchodkový systém. Toto je príklad krajiny, kde ľudia s hrdosťou môžu povedať, že rozhodujú o svojom vlastnom osude.
Na Slovensku je situácia opačná. Predvolebná kampaň sa stala nôškou nehoráznych klamstiev útočiacich na základné inštinkty a túžby voličov: „Rozhodni to!“ - hlasuj v referende a vláda spraví presne to, čo chceš. Samozrejme, keď sa dostal I. Matovič do vlády, na záujmoch voliča prestalo záležať.
Práve tento arogantný postoj politikov pri moc, vrátane B. Kollára a Veroniky Remišovej bude pokračujúco frustrovať voličov. Tí prežívajú presne opačný scenár ako Švajčiari – cítia sa sklamaní, podvedení a nevypočutí. A budú čoraz nahnevanejší.
Je dosť možné, že keď o pár mesiacov príde ekonomická kríza a ľudia budú ešte chudobnejší a začnú v desiatkach tisícov strácať zamestnanie, ich hnev dostane hmatateľnú podobu. Vláda ignorujúca požiadavky svojich obyvateľov poľahky dovedie krajinu do ešte väčšieho marazmu, aký tu kedy bol.
