Majú v sebe Francúzi viac hnevu alebo strachu? Výsledky volieb sú predvídateľné, budúcnosť nie

Po prehre v prezidentských voľbách v roku 2017 znel konsenzus, že Marine Le Penová mieri do politického vyhnanstva a irelevancie. Po rokoch kríz a kontroverzií vlády Emanuela Macrona sa líderka krajnej pravice vracia do ringu ešte silnejšia a spoločensky prijateľnejšia ako pred piatimi rokmi.

Bitka o Elyzejský palác je menej napínavá, ako sa môže na prvý pohľad zdať – Emmanuel Macron si drží solídny náskok. Napriek tomu ale kampane charakterizuje na jednej strane hnev na elity a E. Macrona, a na druhej strach z nepredvídateľnej M. Le Penovej.

Druhýkrát ako fraška

Francúzsku politiku historicky definuje kontrast medzi republikanizmom a silnou ľavicou, ale aj slušnosť a triezvy realizmus, ktorý nasleduje po volebnej noci. V tomto ohľade možno za vykoľajenie považovať už prezidentské voľby v roku 2017.

Namiesto ľavice a štandardnej pravice dostali voliči na výber medzi E. Macronom, ktorý sa v tom čase profiloval ako ultracentrista, a M. Le Penovou, ktorej platforma stála na strachu z imigrantov a Islamu.

Prvé kolo v roku 2017 prehrala najmä politická ľavica. Benoît Hamon, kandidát dovtedy vládnych socialistov, získal iba šesť percent hlasov. Z druhého kola sa stal zápas medzi antisystémom, ktorý M. Le Penová stelesňovala, a umierneným centrizmom E. Macrona.

O päť rokov neskôr je scenár iný. Politická realita centrizmu nepriala a prezidenta vetry osudu odniesli do pravicového spektra. V roku 2017 sľuboval E. Macron umiernenosť, zásahy proti protestom žltých viest ale priniesli presný opak. Macronova liberálna imigračná rétorika je už taktiež minulosťou – zásahy polície v Calais si vyslúžili aj kritiku Human Rights Watch. 

Rastúce ceny, dane a nekompromisný prístup k občanom odmietajúcim očkovanie pochovali imidž E. Macrona ako zjednocujúcej osobnosti. Návrhy prísneho režimu pre neočkovaných obhajoval E. Macron potrebou týchto ľudí „naštvať“, u mnohých Francúzov si vyslúžil prezývku „prezident bohatých“.

Zdroj: Profimedia

Päťročná transformácia M. Le Penovej je takmer presným opakom. Stranu premenovala z Národného frontu na Národné združenie, marketing kampane venuje veľa pozornosti jej mačkám, ktoré majú kandidátku humanizovať. Najpodstatnejšou zmenou stratégie oproti predchádzajúcim voľbám je novoobjavený sociálny cit. Chlebové témy sa v dobe daní a inflácie stali silným rezervoárom nevraživosti voči elitám. 

Stratégia sa zatiaľ osvedčila. Príkladom je aj mestečko Hénin-Beaumont, ktoré bolo kedysi baštou socialistov a komunistov, no v súčasnosti v ňom volebné miestnosti valcuje M. Le Penová. Prevláda tu sklamanie zo socialistov, zo zjavnej neschopnosti vlády Françoisa Hollanda a jeho strany. Kandidátke socialistov, Anne Hidalgovej, sa ušlo siedme miesto v Paríži, kde je starostkou. Zabudnutí voliči ľavice sa stali spásou kampane M. Le Penovej. V nedeľnom druhom kole sa tak stretnú rovnaké tváre, ale z politického hľadiska rozdielne osobnosti ako v roku 2017.

Konflikt na Ukrajine ubližuje obom